Katechéza

 

 

   Súčasné spoločenské zmeny vyžadujú od každého, kto sa venuje katechetickej práci, aby reagoval na aktuálne otázky súvisiace s výchovou a riešil rôzne pedagogické problémy s prihliadnutím na konkrétne spoločenské prostredie. Pochopenie spoločenskej situácie, filozofických prúdov a nových možností komunikácie prispeje k lepšiemu priblíženiu sa súčasnému človeku, zvlášť deťom a mládeži. To umožní katechétovi primerane reagovať na otázky súvisiace s kvalitou života a správne predstaviť výchovu, ktorú svätý Gregor Teológ nazýva „umením umení a vedou vied“[1]. Katechéza reaguje na súčasné požiadavky človeka a vo svetle Evanjelia rieši aktuálne otázky, na ktoré človek hľadá odpoveď. Medzi najvážnejšie z nich patrí pokoj, sloboda, spoločenská spravodlivosť, úcta k životu, vzťah človeka k prírode a z toho vyplývajúca problematika ekológie, kvalita života, rasová nenávisť, feminizmus a ďalšie. Je možné ich úspešne riešiť na základe správneho pochopenia pravoslávnej teológie a života v Cirkvi, pretože aj vplyvom nesprávnej katechézy sa v spoločnosti vytvárajú problémy, ktoré otriasajú spoločenskými a mravnými hodnotami človeka a stávajú sa často nezvládnuteľnými. Skúsenosť dvoch tisícročí života Cirkvi dáva človeku istotu, že začlenením sa do Christovho Tela dôjde k dokonalosti v Christu, k zbožšteniu.

   Katechéza je v dnešnej dobe nevyhnutná pre všetky skupiny obyvateľstva, pretože bývalý ateistický režim zanechal na ľuďoch trvalé stopy. Neznalosť právd Christovej viery a nezáujem o kresťanský život odlučuje človeka od spasiteľnej viery a ponecháva ho v nejasných a neurčitých predstavách, ktoré často opiera o pochybné náboženské presvedčenie. To ho vedie do pesimizmu a ak sa pridružia i vážne osobné problémy, môže skončiť v zúfalstve a dokonca si siahnuť na život. Ale ak bude žiť v Cirkvi s nádejou na večný život, jeho spôsob života sa radikálne zmení a s Božou pomocou dosiahne Božie kráľovstvo. Nádej mu budú dodávať slová zo Symbolu viery: „Očakávam vzkriesenie mŕtvych a život budúceho veku.“ Ak na ne bude stále pamätať, nebude žiť ako tí, pre ktorých sa všetko končí pochovaním v hrobe. Veriaci kresťan totiž vie, že len s Christom a v Christu je možné zvíťaziť nad smrťou a hriechom.

   Človek, ktorý dobre pozná ľudský organizmus, inak pozerá na seba, rovnako tak aj kresťan, ktorý dobre pozná kresťanský spôsob života začínajúci krstom, inak pristupuje k duchovným veciam, aby zachoval a rozhojnil duchovné dary s cieľom stať sa „mužom dospelým, v miere veku plnosti Christovej“[2]. V liste Židom[3] apoštol Pavol hovorí o predpríprave, teda o „prvopočiatkoch Božích slov“, o duchovnom „mlieku“, aby sme mohli pochopiť nekonečné „slovo o spravodlivosti“ a povzniesť sa k „dospelosti“, aby sme mohli prijímať „tvrdý pokrm“, to znamená, aby sme mali „vycvičené zmysly rozoznávať dobré a zlé“.

   Veľmi dôležitou povinnosťou katechétov je venovať sa výchove detí a mládeže, pretože podľa slov Taciána deti ako členovia Cirkvi majú tú istú hodnotu ako ostatní členovia[4] a podľa Hermasa „deti v Božej blízkosti sú oslávené“[5]. Svätý Polykarp zo Smyrny radí: „Mladí nech sú bezúhonní vo všetkom a nech sa usilujú byť predovšetkým mravne čistí a zdržiavajú sa od každého zla.“[6] V tejto perspektíve výchova ku kresťanskej viere znamená „pomôcť pri rozvoji slobodnej, dokonalej a zrelej osobnosti“[7] cez aktívnu účasť na živote Cirkvi, preto sa pri katechetickej práci veľký dôraz kladie na spôsob kontaktu detí a mládeže so životom Cirkvi, ich vzťah s inými členmi Cirkvi, ich postoj k prírode, možnosti odpovedať na ich spoločenské otázky a problémy, správne usmernenie ich telesného a duchovného vývoja, kvalitu ich života. „Pravoslávne autentické dogmy sa musia stať nielen intelektuálnym majetkom, ale pulzom srdca a morálnym napredovaním, aby sa Christov život a pravda aj pre nás stali pravdou a životom, aby boli pravdou, ktorú prežíva každý veriaci a životom, ktorý potvrdzuje pravdivosť v osobnom živote každého veriaceho.“[8]

   Pri katechéze účinne pomáha organizovanie detských táborov a výletov pre mládež, návšteva pútnických miest, duchovné stretnutia pre rodiny, vydávanie kníh, brožúr a časopisov s kresťanským obsahom. Všetko toto prispieva k skvalitňovaniu života ľudí, ktorí sa môžu aktívnejšie zúčastňovať na tajinnom živote Christa v Cirkvi.

 

Ján Zozuľak