Zodpovedný vodca katechézy

 

 

  Kňaz je zodpovedný vodca katechézy na cirkevnej obci a v modlitbe pri chirotónii kňaza vidíme, aký význam dáva Cirkev jeho učiteľskému poslaniu: „Naplň ho darmi Svätého Ducha, aby bol hodný postaviť sa bezúhonný pred Tvoj oltár, aby kázal Evanjelium Tvojho kráľovstva, aby hovoril slovo Tvojej pravdy, aby Ti prinášal dary a duchovné obete, aby obnovoval Tvoj ľud cez kúpeľ obnovy.“ Len kňaz má možnosť spojiť katechézu s celým pastierskym dielom cirkevnej obce, pretože ako duchovný otec krstí, pomazuje myrom, katechizuje, spovedá, dáva prijímať svätú Eucharistiu a vo všetkých okamihoch života sleduje svoje duchovné deti. Pastierske dielo musí byť celistvé, aby vytvorilo predpoklady pre účinnú pastoračnú a katechetickú prácu. Naopak, tam, kde kňaz netvorí centrum katechézy, katechetická práca i celá pastierska starostlivosť o veriacich nie je účinná. Výstižne k tomu hovorí W. Conkling: „Najdôležitejším pravidlom pre cirkevnú školu je, že sám predstavený (prvý) kňaz cirkevnej obce ju musí riadiť. Nemôže existovať zástupca. Kňaz musí poznať svoje deti osobne podľa mien a deti ho tiež musia poznať. On je zodpovedný za ich učenie a ak na to nie je vhodný, nesmie byť predstaveným cirkevnej obce. Neexistuje žiadna iná dôležitejšia práca, ktorej by venoval svoj čas. Dokonca aj keď je cirkevná obec veľká, je veľmi nerozumné pre predstaveného, aby odovzdal cirkevnú školu nejakému pomocníkovi.“[1] A pokračuje: „Predstavený veľkej cirkevnej obce môže z času na čas prijať pomoc svojich pomocných kňazov, ktorí sú špeciálne pripravení na takúto prácu. Ale on sám musí byť vodcom a musí zachovávať úzky osobný kontakt s deťmi.“[2]

  Archimandrita Georgios upozorňuje: „Ako kňazi nebuďme ľahostajní k mládeži, lebo nesmieme zabúdať, že Spasiteľ Isus Christos prelial svoju najčistejšiu krv aj za ňu. Zohnime sa s láskou, obviažme jej rany a veďme ju obetavo do svätej Cirkvi, kde nájde spásu.“[3] Kňaz môže podnecovať celú svoju cirkevnú obec a môže vzbudiť katechetický záujem vo všetkých jej členoch, aby všetci prispeli do spoločného katechetického úsilia, niekto modlitbou, iný príkladom a svojimi radami, ďalší zase finančnou podporou katechetickej práce. Katechizujúci kňaz tak mení svoju cirkevnú obec na katechetickú cirkevnú obec. Všetci získavajú katechetické vedomie. Kantor sa napríklad snaží pritiahnuť mladých k sebe, aby si cez spev zamilovali Cirkev. Kostolník sa zase stará o to, aby vpredu v chráme boli umiestnené stoličky pre deti, aby nemuseli dlho stáť a aby s láskou prichádzali do chrámu. Keď katechetický záujem v cirkevnej obci vyvrcholí a nájde sa dostatok horlivých spolupracovníkov, je možné vybudovať centrum mládeže[4], čím sa zlepší činnosť v cirkevnej obci. Cieľom takýchto centier je vytvoriť kresťanskú atmosféru, kde by sa katechumeni učili pravdám pravoslávnej viery, trávili voľný čas v spoločenstve lásky a stretávali sa pri rôznych kultúrnych, spoločenských alebo športových akciách. Ak v cirkevnej obci je centrum mládeže, mladí majú svoj kútik, akési útočisko, do ktorého prichádzajú vo voľných chvíľach a majú možnosť stretnúť sa a porozprávať i duchovne povzbudiť. Tam majú možnosť nájsť zdravé prostredie na oddych, ktorý potrebujú v dnešnom uponáhľanom svete.

 

Ján Zozuľak