Videnie Božieho svetla (teoptia)
Starec Paisij rozprával:
„Od jedenástich rokov som čítal životy svätých, postil sa a konal celonočné bdenia. Môj starší brat mi bral a schovával životy svätých. Nič sa mu nepodarilo dosiahnuť. Odchádzal som do lesa a pokračoval. Vtedy nejaký jeho priateľ, Kostas, mu povedal:
– Urobím mu niečo a všetkého sa zriekne.
Prišiel a rozprával mi o Darwinovej teórii. Rozochvel som sa a povedal som mu:
– Pôjdem sa pomodliť, a keď Christos je Boh, zjaví sa mi, aby som uveril. Nejaký tieň, nejaký hlas, niečo mi ukáže. Na toľko som sa zmohol.
Odišiel som a začal robiť poklony, celé hodiny som sa modlil, ale nič. Nakoniec som unavený prestal. V tej chvíli mi na um zišlo niečo, čo mi povedal Kostas: Prijímam, že Christos je významný človek, spravodlivý, cnostný, ktorého nenávideli z nevraživosti za jeho cnosti a jeho krajania ho odsúdili.
Vtedy som si povedal: Keď je taký, hoci by bol človek, stojí za to, aby som Ho miloval, počúval Ho a obetoval sa za Neho. Nechcem ani raj, ani nič. Pre svoju svätosť a svoju dobrotu si zaslúži každú obeť. (Dobrá a úprimná myšlienka.)
Boh čakal na moju reakciu. Potom sa zjavil sám Christos v nekonečnom svetle. Bol viditeľný od pása hore. Hľadel na mňa s veľkou láskou a povedal mi:
– Ja som vzkriesenie a život. Kto verí vo mňa, bude žiť, aj keby zomrel. Tieto slová boli napísané aj v Evanjeliu, ktoré držal otvorené vo svojej ľavej ruke.“
Táto udalosť rozohnala pätnásťročnému Arséniovi myšlienky pochybnosti, ktoré znepokojili jeho mladícku dušu a vďaka Božej blahodati spoznal Christa ako pravého Boha a Spasiteľa sveta. Uistil sa o Bohočloveku nie od človeka alebo z kníh, ale od samotného Pána, ktorý sa mu zjavil v takomto veku. Upevnený vo viere si hovoril:
– Kostas, teraz keď chceš, poď sa porozprávať.
Prevzaté z knihy: Isaak, Jeromních: Život starca Paisija Svätohorského. Bratislava 2013, s. 24 – 25.
