Význam Nikodíma Svätohorského

Ctihodný Nikodím Svätohorský je dnes veľmi vážený a obľúbený na Svätej Hore. Chcel priniesť duchovnú obnovu v Pravoslávnej cirkvi na základe svätootcovskej a liturgickej tradície. Feminizmus, racionalizmus a komunizmus sa pokúšali zavládnuť v južnej Európe a vytvoriť pozemský raj. Ctihodný Nikodím zanietene hovoril o ortodoxii a ortopraxii, o pravoslávnom humanizme, ekumenizme a osvietenstve bez falošného konzervativizmu a falošného modernizmu. Chcel utešovať pravdivo, nie falošne, povrchne a dočasne.[1]

Napriek nepatrným protikladom ctihodný Nikodím ďalej priťahuje pozornosť mnohých súčasných bádateľov. O jeho živote a diele sa v posledných desaťročiach konali početné vedecké konferencie v Grécku i zahraničí. Existuje bohatá svätonikodímovská bibliografia a skúma sa objemné dielo tohto svätého. Jeho cieľom bola znovu evanjelizácia veriacich, ich opätovné spojenie s pravou a živou pravoslávnou tradíciou. Jeho dielo podľa svedectva mnohých je duši užitočné a zachraňujúce dušu, pretože spája veriacich s Christom, Cirkvou, svätými tajinami, modlitbou a svätými.[2]

Neústupnosť ctihodného Nikodíma, ako aj ďalších podobne zmýšľajúcich otcov sa nesmie v žiadnom prípade považovať za podivnosť, mníšsku tvrdohlavosť, hašterivosť alebo zvláštnosť. Ctihodný Nikodím nebol rebelant, neposlušný, ani svojvoľný. Stále bol verný cirkevnému vedeniu a pastierom Cirkvi. Jeho prísnosť a občas aj prudkosť kvôli zachovaniu tradície z neho neurobili neúctivého a nenávistného voči bratom a cirkevným predstaviteľom. Keď hovoril o hodnote a význame uvedomelého, častého a pravidelného svätého Prijímania, nezavrhol, ani nevylúčil nikoho, nechcel spôsobiť rozkol, ani vytvoriť svoju vlastnú skupinu v Cirkvi kvôli fanatizmu či egoizmu, ale pokorne a s láskou chcel prezentovať pravdu v tejto otázke.[3]

Je faktom, že ctihodný Nikodím svojím životom a dielom zhrnul učenie a cnosti všetkých svätých. Bol uznaný za „Božieho a celosvetového učiteľa“. Prvé oslavovanie jeho pamiatky sa uskutočnilo 14. júla 1955 za prítomnosti zástupcov patriarchov, igumenov, jeromníchov, jerodiakonov, mníchov a laikov v Karies na Svätej Hore. Prvú oslavnú bohoslužbu zostavil mních Gerasim Mikragiannanitský. Moskovský patriarchát oficiálne začlenil svätého Nikodíma do katalógu svätých v roku 1956. Cirkev v Grécku si uctila a uctieva pamiatku tohto veľkého svätého prostredníctvom bohoslužieb, celonočných bdení, ikon a budovania chrámov.[4] Svätá Hora sa pýši týmto svojím vybraným dieťaťom a usiluje sa kráčať v jeho stopách. Modlí sa k nemu a velebí jeho veľkosť. Oslavuje Trojjediného Boha, ktorý sa oslávil v spomienke Jeho svätých.

Svätý Nikodím je už známy v celom pravoslávnom svete, najviac však vo svojej duchovnej domovine – na Svätej Hore Atos, kde zápasil a ukončil svoj pozemský život, duchovne sa zjednotil s otcami, pre ktorých je neustálym spoľahlivým vodcom, nadčasovým pravoslávnym učiteľom, rovnocenným svätým Otcom a Bohom inšpirovaným spisovateľom. Jeho dielo zostáva žiarivým prameňom pre všetkých.

Mních Mojsej Svätohorský

preložil prof. ThDr. Ján Zozuľak, PhD.