Narodenie Isusa Christa
Atanáz Veľký hovorí: „Ten, ktorý je Božím Synom, stal sa aj synom človeka.“ To znamená, že Boží Syn neprišiel k človeku, ale stal sa človekom. A hoci sa stal človekom, zostal dokonalým Bohom. Bol v človeku a existoval vo všetkom. „Bol mimo bytostí a spočíval v jedinom Otcovi. A obdivuhodné bolo, že žil a správal sa ako človek, a ako Lógos všetko oživuje, a ako Syn spolu existoval s Otcom. Preto pri narodení z Panny netrpel, ani nebol pošpinený tým, že bol v tele, ale skôr posvätil telo.“
Boží Syn prijal smrteľné telo, aby ho urobil nesmrteľným. Boh zostúpil na zem, aby človek vystúpil na nebesia. Boh zostúpil na zem, ale zároveň sa nachádza v nebesiach. Celý je v nebesiach a celý je na zemi. Stal sa človekom a stále zostáva Bohom. Je Bohom a prijal ľudské telo. Panna Ho drží vo svojich rukách a zároveň On drží vo svojich rukách celý svet. Bohatý sa kvôli nám stal chudobným a nemá ani posteľ, kde by sa uchýlil. Položili Ho do skromných jasličiek. On tam pokorne leží a „nebeské mocnosti sa radujú a zem sa veselí s ľuďmi, mágovia prinášajú Vládcovi dary, pastieri sa čudujú Narodenému“[1]. Prichádzajú k nemu tí ľudia, ktorí videli hviezdu. Poďme k Nemu aj my, ktorí tiež vidíme hviezdu našej spásy.
„Nuž, ako keď niekto chce vidieť Boha, ktorý je od prirodzenosti neviditeľný a nijako viditeľný, uznáva Ho a chápe zo skutkov, rovnako tak ten, kto vidí Christa rozumom, nech Ho pochopí aspoň zo skutkov tela. Rovnako nech preskúma, či sú to skutky človeka alebo Boha; a keď sú ľudské, nech sa vysmieva; keď však nie sú ľudské, ale potvrdzujú Boha, nech sa nevysmieva z nezosmiešniteľného; ale skôr nech to obdivuje, pretože prostredníctvom tejto jednoduchej veci sa nám zjavili Božie veci a prostredníctvom smrti k všetkým prišla nesmrteľnosť, a prostredníctvom vtelenia Lóga sa stala známou Jeho starostlivosť o všetko, a jej poskytovateľom a stvoriteľom je Boží Lógos. Lebo On sa stal človekom, aby sme sa my stali bohmi; a On sa zjavil v tele, aby sme my mali správne chápanie o neviditeľnom Otcovi; a On znášal potupenie od ľudí, aby sme my zdedili nesmrteľnosť. On, prirodzene, neutrpel žiadnu ujmu, pretože je bez zmeny a neporušiteľný a sám Lógos a Boh. Zachováva však a zachraňuje svojou bezvášnivosťou (απάθεια) trpiacich ľudí, kvôli ktorým toto znášal. A všeobecne, úspechy Spasiteľa, ktoré vykonal prostredníctvom vtelenia, sú také dôležité a je ich toľko veľa, že ak by o nich niekto chcel rozprávať, podobal by sa na tých, ktorí pozerajú na neohraničenosť mora a chcú spočítať jeho vlny. Nuž, ako pozorovateľ nemôže zachytiť svojimi očami všetky vlny, pretože tie, ktoré sa objavujú, prekračujú jeho vnímanie, rovnako tak ten, kto chce spočítať úspechy, ktoré prostredníctvom tela vykonal Christos, nemôže dokonca ani do svojho rozumu všetko prijať, pretože toho, čo prevyšuje jeho myslenie, je viac, ako si myslí, že pojal.“
Ján Zozuľak
Narodenie Isusa Christa
[1] Slová z cirkevnej piesne na konci rannej bohoslužby (utrene) na sviatok Christovho narodenia.
