Rozhovor o kanonizácii ctihodného Paisija Svätohorského
Tento rozhovor so ženou pri hrobe svätého Paisija Svätohorského v deň jeho kanonizácie 13. januára 2015 urobil otec Petru Sidoreac.
Žena: Bývam v Tessalonikách. Tento deň je pre nás plný radosti. Netrpezlivo sme na neho čakali, aj keď v našich dušiach starec Paisij bol svätý. Je to veľká osobnosť nášho storočia. Moja dcéra mi povedala, že o jeho kanonizácii informovala internetová stránka Romfea o 13.30. Nemohla som zostať doma. Prišla som sem, do monastiera, aby mi to potvrdila igumena a ďalšie mníšky. A skutočne je to pravda… Dnes je veľký deň.
Otec Petru: Koľkokrát ste sem prišli v poslednej dobe? Odkiaľ ste?
Žena: Odtiaľ, z Tessaloník. Bývam v časti Kalamaria.
Otec Petru: Prichádzate často?
Žena: Áno, veľmi často. Aspoň raz za mesiac.
Otec Petru: Čo pre vás znamená tento deň?
Žena: Tak, ako som povedala. Je to deň, na ktorý sme čakali. Každý okamih, každý deň sme čakali, že z ekumenického (konštantínopolského) patriarchátu budeme počuť o kanonizácii otca Paisija.
Otec Petru: Myslíte si, že teraz tu bude prichádzať viac ľudí, ktorí budú vzdávať úctu tomuto miestu?
Žena: Áno, verím tomu, ale v srdciach ľudí je starec Paisij svätý. Monastier je už dobre známy po celom svete prostredníctvom vydaných kníh o starcovi, ktoré boli preložené do mnohých jazykov. Paisij je známy po celom svete, rovnako aj mnohé zázraky, ktoré vykonal.
Otec Petru: Už ste to aj vy pocítili vo svojom živote?
Žena: Áno. V mojom živote starec Paisij trikrát vykonal zázrak. Poviem vám o jednom zázraku s mojou dcérou, ktorý je najsilnejší. Napadol ju infekčný vírus. V tej dobe nesmela jesť čokoládu. Keď infekcia ustúpila, dala som jej čokoládu a povedala jej: „Anastasia, dcéra moja, už nie je žiaden problém.“ Zrazu sa začala dusiť a povedala mi: „Mami, opuchol mi jazyk.“ V tej chvíli som to nechápala. Zavolala som svojej priateľke lekárke. Povedala mi: „Nie som nablízku. Hneď ju odvez do nemocnice. Asi má alergiu.“ Počas cesty mi opakovala: „Mami, nemôžem dýchať. Dusím sa!“ Nič som nepovedala, aby sa nevystrašila, ale počas šoférovania som si hovorila: „Otec Paisij, možno sa mi s ňou nepodarí prísť včas. Prosím ťa, pomôž mi…“ Zobrala som komboskini a začala sa modliť vyslovovaním mena dieťaťa. Po jednej alebo dvoch minútach mi povedala: „Mami, už môžem dýchať. Myslím, že mi odpuchol.“ Jazyk sa jej vrátil späť.
Otec Petru: Sláva Bohu!
Žena: Vedzte, že otec Paisij nás stále počuje. To ma najviac dojíma. Dnes je deň radosti. Najprv pre Grécko a potom pre celý svet. A teraz verím, že sa pred Bohom bude za nás viac modliť a prihovárať.
Otec Petru: Amin.
