Plody hriechu
Počas Veľkého štyridsaťdňového pôstu je dôležité zamyslieť sa nad svojím duchovným stavom, aby sme pochopili, čo je hriech, ktorý spôsobuje vzdialenie sa človeka od Boha. V podobenstve o márnotratnom synovi čítame:
„Keď všetko premrhal, nastal v tej krajine veľký hlad a on začal trpieť núdzu. Išiel teda a uchytil sa u jedného obyvateľa tej krajiny a on ho poslal na svoje pole pásť svine. I túžil nasýtiť sa aspoň strukmi, čo žrali svine, ale nik mu ich nedával.“
(Lk 15, 14 – 16)
Plody hriechu sú zvlášť trpké. Obraz, ktorý Christos podáva v podobenstve o márnotratnom synovi, je veľmi živý. Vzdialenie sa od Boha znamená smrť. Človek bol stvorený Bohom s určitými normami, podobne ako hociktorý stroj je zostrojený s konkrétnymi normami, aby správne fungoval. Ak kupujúci poruší tieto normy, stroj sa pokazí. Aj človek je stvorený, aby žil s Bohom a so svojimi bratmi. Toto sú jeho normy. Každý hriech ho odcudzuje a odlučuje od Boha i od bratov. Výsledkom toho je, že sa sám trápi.
Mylne sa domnievame, že svojimi hriechmi „urážame Boha“, že spôsobujeme, aby „sa hneval“ a že nás „potrestá“, ale Boh je apatický. „Nehnevá sa“, nie je ovplyvňovaný našimi hriechmi. My sme ovplyvňovaní, my trápime sami seba. Odchádzame zo života a kráčame k smrti.
Tak sa hriech javí ako záhuba seba samého. Je nebezpečnou chorobou duše, ktorú spôsobuje nie „Boží hnev“, ale náš slobodný výber. Je chorobou, ktorá vedie k smrti, preto aj otec v podobenstve nazýva svojho syna „mŕtvym“. Je nepochybné, že následky, plody hriechu sú trpké. „Zármutok a úzkosť čakajú každého človeka, ktorý slúži zlu“ (Rim 2, 9). Avšak tento zármutok, táto trpká chuť, strašné následky hriechu sú vo väčšine prípadov prospešné, pretože spôsobujú, aby sme si uvedomili, v akom stave sa nachádzame, presne tak, ako sa to stalo s márnotratným synom.
Prevzaté z knihy: Nektarios Antonopoulos: Návrat. Prešov 2001.
Plody hriechu
