Svätí Cyril a Metod
Medzi národy, ktoré spoznali kresťanstvo, patrili aj Slovania žijúci na území Veľkej Moravy. Cisár Michal III. a patriarcha Fótios, ktorý podporoval zvestovanie Evanjelia a vzdelania, uvítali túžbu kniežaťa Rastislava po pravej viere a pravde. V roku 863 poslali na Veľkú Moravu bratov Cyrila a Metoda so sprievodom. Obaja bratia mohli dobre splniť prianie kniežaťa Rastislava, pretože pochádzali z gréckeho mesta Tessaloniki (Solún), kde sa v tých dobách hovorilo nielen grécky, ale i slovansky, a dobre poznali oba tieto jazyky.
Obaja bratia boli veľmi vzdelaní a schopní. Cyril vytvoril slovanské písmo a potom z gréckeho jazyka preložili Evanjelium a bohoslužobné texty do slovanského jazyka. Aj keď sa stretli s mnohými prekážkami, svoju misionársku prácu vykonávali horlivo a s nadšením. Dobre zorganizovali život samostatnej Cirkvi a založili cirkevnú školu, ktorá vychovala viac ako dvesto žiakov. Slovania od toho času mohli slúžiť bohoslužby v zrozumiteľnom jazyku a počúvať o živote a pôsobení Isusa Christa. Vďaka ich úsiliu mnohí spoznali Božie slovo, prijali kresťanskú vieru a dali sa pokrstiť. Príkladom pre ostatných bol sám knieža Rastislav.
Svätí Cyril a Metod priniesli Slovanom kresťanskú vieru a byzantskú kultúru, vďaka čomu sa Slovania zaradili medzi kultúrne národy Európy. Ich žiaci pokračovali v začatej práci, a hoci po smrti svätého Metoda v roku 885 boli uväznení a vyhnaní z Veľkej Moravy, ich práca nezanikla.
Všetci Slovania majú svätých Cyrila a Metoda vo veľkej úcte ako svojich osvietiteľov a ich pamiatku si pripomíname 11./24. mája.
Ján Zozuľak
