Hodnota človeka
Biskup Nikolaj Velimirovič v jednom zo svojich pastierskych listov odpovedá svojmu duchovnému synovi:
„Píšeš mi, že si upadol do chudoby a že všetci tvoji priatelia ťa opustili. Jeden obracia hlavu na druhú stranu, druhý zďaleka na teba ukazuje prstom. Len viera ti ostala. Tá ťa drží, aby si sa nezbláznil, aby si si neurobil niečo zlé.
Stratil si svoj majetok, nie však aj svoju ľudskosť. Bohatstvo sa nenarodilo spolu s tebou. Na ceste života si ho našiel a ide s tebou. Ale na konci sa s ním rozlúčia všetci ľudia! Teba nechalo skôr, ako prišiel tvoj koniec. A toto ťa trápi.
Pre teba je to však veľké dobro. Stal si sa chudobný od pozemských vecí. Je čas, aby si sa stal bohatým v nebeských veciach.
Ďalej píšeš, že si čestne pracoval. Čestnosť je najlepšia snaha na získanie večnej odmeny. Čestnosťou človek môže získať bohatstvo, ale ho aj stratiť. Naopak, bohatstvom nemôže zväčšiť ani svoju čestnosť, ani svoju ľudskosť. A chudobou nestráca ani svoju čestnosť, ani svoju ľudskosť. Kto to vidí inak, nerozmýšľa správne. Nekráča podľa Christových slov, ale podľa ľudí z minulosti, ktorí človeka merali podľa množstva zlata. Veď Christos bol ukrižovaný na Golgote, aby zrušil toto barbarské váženie ľudí, aby svetu priniesol iné meradlo morálneho a duchovného hodnotenia.
Podľa Christovho meradla to, čo dáva človeku hodnotu, nie je získavanie bohatstva a potlačenie chudoby, ale láska, obrat k Božiemu zákonu. Lebo toto sa nestratí, keď bude mŕtve telo položené do hrobu, ale pretrváva aj za hrobom.“
Prevzaté z knihy: Zozuľak, J.: Nikolaj Velimirovič, Nový Zlatoústy. Prešov 2003.
Hodnota človeka
