Učiteľ a vzor pedagóga
Isus Christos preukázal ľudstvu nesmiernu lásku celým svojím životom i konaním. Bol pastierom, ktorý sa sužuje pre svoje ovce a neváha sa postaviť prichádzajúcim vlkom aj za cenu života, aby ich zachránil. Vo všetkých situáciách videl človeka ako Božie dieťa, oklamanú ovcu, márnotratného syna. Jeho vynikajúca schopnosť komunikovať s poslucháčmi odhaľuje didaktický dar účinne odovzdávať skúsenosti všetkým, ktorí Ho počúvali. Toto je najdôležitejším znakom osobnosti učiteľa a tvorí úspech pri odovzdávaní učenia.
Christa nazývali Učiteľom Jeho učeníci a všetok ľud. Dokonca aj farizeji Ho nazývali „Rabi“, keď videli Jeho spôsob života, správanie sa k jednoduchému ľudu a hlavne znalosti. Všetkých ľudí miloval rovnako a nerobil rozdiel medzi rybárom a učiteľom synedrionu, mužom a ženou, vojakom a obchodníkom, Židom a Samaritánom. Bol Učiteľom a Spasiteľom všetkých a všetkých objímal svojou nekonečnou láskou, preto Ho všetci počúvali a obdivovali Jeho slová. Zvláštnu lásku preukazoval hriešnikom, ktorými všetci opovrhovali a neodvracal sa od nich s odporom alebo farizejskou nadutosťou. Isus Christos ukázal ľudstvu pravý zmysel a cieľ výchovy: aby sa človek stal podobný Bohu, teda aby dosiahol zbožštenie. Celá Jeho pedagogická snaha spočívala v úsilí doviesť človeka k dokonalosti, aby sa stal podobný Bohu.
Christove učenie bolo jasné, zrozumiteľné a prirodzené. Používal jednoduché slová a Jeho vety boli pre poslucháčov pochopiteľné, na rozdiel od filozofov, ktorých vyjadrenia boli často nejasné a plné pochybností. Keď videl, že niektoré pravdy sú pre poslucháčov nejasné, objasňoval ich pomocou príkladov z každodenného života alebo historických udalostí. K ľuďom nepristupoval ako k celku a neosobnému zástupu, ale rozlišoval každého jednotlivca a obracal sa ku každému zvlášť. Videl pozitívne i negatívne stránky každého človeka, jeho problémy, obavy, záujmy, túžby, duševné traumy, pocity, útrapy. S každým rozprával inak, ale ku všetkým pristupoval s láskou. S nehou rozprával s tými, ktorí boli nevzdelaní, ale mali dobré úmysly a oni zase s odvahou a úctou rozprávali s Učiteľom. Tak sa vytváral vzťah úprimnosti a otvorenosti, ktorý mnohých privádzal k pokániu.
Všetkých si získaval svojou láskou, ktorá je nevyčerpateľným prameňom múdrosti, moci, nadšenia a inšpirácie pre každého pedagóga. Hovoril tak, aby Jeho učenie mohlo hlboko preniknúť do srdca každého človeka. Rozprával so ženou, rybármi, mýtnikmi, hriešnikmi, malomocnými, prozelytmi. Jeho priateľský prístup si všimli mnohí, preto hovorili: „Učí ako Ten, kto má moc a nie ako zákonníci.“ Učil na rôznych miestach: na poli, pobreží, úpätí hory, v dedinách, pri studni, niekedy i v domoch svojich učeníkov a poslucháčov, na mestských námestiach, bohoslužobných miestach, dokonca aj na miestach pohanov. Stále vedel upútať pozornosť svojich poslucháčov používaním podobenstiev, príbehov a príkladov, ktoré sa približovali k životu a mysleniu všetkých vrstiev a mohli účinne pomôcť pri riešení všetkých životných situácií, preto Kliment Alexandrijský hovorí, že Christos nie je len príkladom, ktorý je potrebné napodobňovať, ale je jedinečným vzorom pre každého pedagóga.
Ján Zozuľak
