Detstvo Serafima Sarovského
Od detstva sa na Prochorovi prejavovala zvláštna Božia ochrana. Raz ho matka ako sedemročného zobrala na vrchol zvonice chrámu svätého Sergeja, ktorý začal budovať jej manžel. Dieťa z nepozornosti spadlo zo zvonice na zem. Vystrašená Agáta rýchlo bežala dole a myslela si, že jej syn sa smrteľne zranil. S prekvapením a radosťou ho zbadala stáť vzpriameného a keď sa k nemu priblížila, zistila, že sa mu nič nestalo. Tak sa na roztomilom chlapčekovi naplnili slová Svätého Písma: „Nič zlého sa ti neprihodí, ani rana sa nepriblíži k tvojmu stanu. Lebo o tebe dá príkaz svojim anjelom, aby ťa strážili na všetkých tvojich cestách. Na rukách ponesú ťa, aby si si nohy neurazil o kameň.“[1]
Keď mal desať rokov, začal sa učiť čítať a písať. Mal vynikajúcu pamäť a bol veľmi bystrý. Náhle však veľmi vážne ochorel a jeho príbuzní sa domnievali, že sa neuzdraví. V tomto ťažkom zdravotnom stave videl vo sne Presvätú Bohorodičku, ktorá mu prisľúbila, že ho navštívi a uzdraví. Slová Bohorodičky sa rýchlo splnili, keď sa v Kursku konala procesia s divotvornou ikonou Bohorodičky, nazývanej Znamenska. Spustil sa silný dážď, preto skrátili procesiu a prešli s ikonou cez dvor Prochorovho domu. Zbožná Agáta vtedy priniesla pred divotvornú ikonu Bohorodičky svojho chorého syna. Od toho dňa sa jeho zdravotný stav začal zlepšovať, až sa celkom uzdravil. Po tejto udalosti pokračoval v učení. Naučil sa písať, začal študovať Sväté Písmo a ďalšie duši užitočné knihy. Celú svoju myseľ upriamil na Boha a jeho čistá duša horela láskou k Bohu.
Prevzaté z knihy: ZOZUĽAK, J.: Ctihodný Serafim Sarovský. Užgorod 2009.
Detstvo Serafima Sarovského
[1] Ž 90, 10-12.
