Ctihodný Teofan Vyznávač
(283 – 358)
– Čo vidím? Toto dieťa je napoly nahé a vonku je ostrá zima, – povedal malý Teofan a priblížil sa k chlapcovi.
– Vidím, že mu je veľká zima. Ja mám doma iné oblečenie. Poď, obleč si môj odev, – povedal, zobliekol sa a obliekol do neho uzimené dieťa.
Domov odišiel v spodnom oblečení.
– Kde máš odev, Teofan? – Opýtal sa ho prekvapený otec.
– Obliekol som Christa, otec, pravého Boha, ktorého som našiel na ceste ako nahé dieťa.
– My uctievame Ermasa a Apolona.
– Neverím vo vašich falošných bohov, – povedal rozhodne Teofan a odišiel z domu.
Boží anjel zaviedol dieťa k istému starcovi, ktorý žil asketickým životom v jaskyni. Ten ho naučil čítať a písať. Zoznámil ho aj s mníšskym životom.
Keď starec zomrel, Teofan pokračoval v začatom asketickom spôsobe života ešte päťdesiatosem rokov. Potom vyšiel z jaskyne, sedel na levovi a všade hlásal vieru v Christa.
– Pozrite sa na mňa a nebojte sa. Christos je jediný pravý Boh, – hovoril.
Mnohí ho počuli a uverili v Christa. Raz ho však chytili pohanskí panovníci a strašne ho mučili. Jeho vytrvalosť a obdivuhodné zachránenie sa stali podnetom, aby v Christa uverili ďalší ľudia.
Pustili ho a Teofan sa vrátil do svojej jaskyne. Žil v nej asketickým životom ďalších devätnásť rokov. Potom odovzdal svoju svätú dušu Pánovi, ktorého si zamiloval už ako dieťa.
Cirkev si pripomína jeho pamiatku 9. septembra.
Ján Zozuľak
