Pavol hlása Christove Evanjelium
Keď sa Saul, teraz už Pavol, vrátil z Damasku do Jeruzalema, začal kázať, že Isus je Boží Syn. Tí, ktorí ho počuli, neverili vlastným ušiam a pýtali sa:
– Či to nie je ten, ktorý prenasledoval všetkých veriacich v Isusa?
Báli sa ho dokonca aj dvanásti apoštoli. Neverili, že je možné, aby kázal o Christovi. Vtedy sa ho ujal Barnabáš, priviedol ho k apoštolom a rozpovedal im, ako na ceste videl Pána a hovoril s ním a v Isusovom mene neohrozene kázal v Damasku.
Po udalostiach v Damasku sa život fanatického prenasledovateľa Christa úplne zmenil. Ten, ktorý chcel brať do zajatia kresťanov, bol zajatý Božou láskou. Stal sa horlivým kazateľom Christovej pravdy. Božie slovo vyvieralo z jeho úst ako potok a šírilo sa do celého sveta. No keď sa Židia dozvedeli, že Saul sa stal Pavlom kresťanov, rozhorčení sa rozhodli zabiť ho. Deň a noc strážili brány Damasku, aby ho chytili. Ale jeho učeníci ho v noci v koši spustili dole hradbami. Od tejto chvíle nič nemohlo zabrániť Pavlovi, aby všade šíril radostnú zvesť Evanjelia.
S Barnabášom neskôr odišiel do Antiochie, kde s obdivuhodným úspechom rok spolu hlásali Evanjelium. V Antiochii veriaci v Christa boli prvýkrát nazvaní kresťanmi, najprv jednoduchým ľudom a neskôr aj oficiálnymi úradmi mesta.
Apoštoli Pavol a Barnabáš spolu s mladým Markom, synovcom Barnabáša a neskôr evanjelistom, zvestovali Božie slovo aj v Selevkii a na Cypre. Neúnavne pokračovali vo svojej ceste po Malej Ázii. V Lystre dokonca hrozila Pavlovi smrť. Kameňovali ho a potom vyvliekli z mesta.
Ján Zozuľak
