Pravdivá viera
Istá mladá žena, ateistka, pochádzajúca zo Škandinávie, vedkyňa a znalkyňa cudzích jazykov, cez svoju prácu v Belgicku spoznala pravoslávnych Grékov, od ktorých začala spoznávať pravoslávnu vieru.
O krátky čas požiadala, že sa chce stať pravoslávnou kresťankou. Bola katechizovaná a pokrstená. Začala pravidelne chodiť do chrámu a s veľkou zbožnosťou sledovala cirkevné bohoslužby, zvlášť svätú liturgiu, ale občas mala isté otázky, či akúsi pochybnosť, preto sa pýtala sama seba, či to, čo učia pravoslávni a čo sa uskutočňuje v Cirkvi počas svätých tajín, je skutočne tak. V tomto prípade Boh nemeškal a dal jej odpoveď.
Raz v nedeľu, počas konania svätej liturgie, videla oblak, ako zostupuje zo stropu chrámu a približuje sa k veriacim. Keď sa ich dotkol, zmenil sa do podoby „ohnivých jazykov a usadil sa na hlave každého jedného“.
Toto videnie spôsobilo, že žena stratila vedomie. Vyniesli ju von z chrámu, aby ju priviedli k vedomiu. Keď sa prebrala a uvažovala o tom, čo videla v chráme, bez akejkoľvek pochybnosti povedala:
– Našla som svoju cestu. Čokoľvek sa mi prihodí v živote, navždy zostanem pravoslávnou kresťankou. Živá pravdivá viera existuje len v Pravoslávnej cirkvi.
Prevzaté z knihy: ANAGNOSTÓPOULOS, S.: Verím… „v jednu, svätú, všeobecnú a apoštolskú Cirkev“. Prešov 2012.
