Byzantská filozofia
Byzantská filozofia je termín, ktorým sa označuje filozofické myslenie vo východnej časti Rímskej ríše, nazývanej Byzantská ríša, kde dominovali grécky jazyk, grécka filozofia a grécke umenie, ktoré kontinuálne pokračovali a tvorivo pretvárali antické grécke dedičstvo. Byzantskí spisovatelia, z ktorých mnohí študovali filozofiu v Aténach, „pokračovali v premýšľaní a slovách Platóna, Aristotela, stoikov a novoplatonizmu, ale zároveň písali Reči ‚proti Grékom‘, keďže v ich dobe slovo Grék (Έλληνας – Hellén) označovalo výlučne a jedine pohana. Ale na druhej strane obyvateľstvo muselo pomerne dobre poznať texty pohanských Grékov, pretože približne tisíc rokov boli abecednou pomôckou pri učení čítania a písania texty Homéra“. Obyvatelia tejto časti ríše sami seba označovali za Rimanov (Ῥωμαίοι) a svoju ríšu nazývali Ῥωμανία, alebo Βασιλεία τῶν Ῥωμαίων (Ríša Rimanov), čo sa do latinčiny prekladalo ako Imperium Romanorum, teda Rímska ríša. Východorímska (Byzantská) ríša bola chápaná ako neprerušené pokračovanie Rímskej ríše, to znamená dedička gréckej a rímskej kultúry.
V tomto kontexte je prirodzené, že intelektuáli v Byzantskej ríši boli pokračovateľmi antickej gréckej filozofie, ako to vyjadril významný odborník na byzantskú filozofiu V. Tatakis, ktorý hovorí: „Byzantská filozofia je kresťanskou podobou toho istého gréckeho slova, veľkého priateľa teórie. Ak slovo zmenilo svoj odev a bolo oblečené do kresťanského ducha, vo vzťahu k iným otázkam zostáva gréckym slovom. Vidíme to aj na jeho prispôsobivosti a prenikavosti, v metodickom postupe, v totožnosti logických zbraní, ktorými samotné slovo do hĺbky spracováva novú tému… Táto aktivita sa oduševnene odovzdáva na gréckom Východe už od 2. storočia a pokračuje v celej Byzancii.“
(Zdroj: www.klemens.sav.sk/fiusav/doc/filozofia/2013/9/790-799.pdf)
Byzantská filozofia
