Sviatok Christovho narodenia
Pravoslávna hymnológia sviatku Christovho narodenia víťazne oznamuje, ale zároveň správne teologicky umiestňuje veľké tajomstvo Božieho vtelenia.
Odvtedy, keď naši prarodičia Adam a Eva porušili Božie prikázanie a boli vyhnaní z Raja, „hriech vošiel ako stena nepriateľstva medzi Boha a človeka,“ píše vo svojej katechéze svätý Nektários Eginský. Človek odstúpil od ľudomilného Boha a nevyhnutne sa podriadil diablovi, hriechu a smrti. A tak „pred príchodom Isusa Christa,“ hovorí svätý Ján Zlatoústy, „naša prirodzenosť bola ovládnutá diablom, hriechom, smrťou… Diabol nás oklamal, hriech nás zabil a smrť nás pochovala.“
Pre vyslobodenie človeka spod tyranie diabla, hriechu a smrti, ktoré ničili dušu, nezostala iná nádej, okrem nevysloviteľnej Božej ľudomilnosti. A tak podľa slov svätého Atanáza Veľkého „všedobrý Syn Otca, ktorý je obrazom Otca, prišiel na zem, aby obnovil človeka, ktorý je stvorený podľa Jeho podoby“.
Práve preto sa raduje celý svet, preto Cirkev oslavuje, preto ústa Jána Zlatoústeho nazývajú sviatok Christovho narodenia „metropolou všetkých sviatkov,“ preto teraz všetci cítime nádej, „lebo sa v tele zjavil Boh, Spasiteľ našich duší“.
Monastier Svätého Ducha
