Potopa sveta
Od smrti Adama a Evy prešlo veľa rokov. Ľudí na zemi pribúdalo a začala sa šíriť ľudská zloba. Ľudia zabúdali na Boha a mysleli len na seba a na svoje sebecké záujmy. Keď bola zloba veľmi veľká, Boh na svet dopustil potopu, aby ho očistil od hriechu a zachránil ďalšie pokolenia od mravnej skazenosti. V tom čase žil spravodlivý človek, menom Noe. Boh si ho vyvolil a oznámil mu svoj zámer.
Jedného dňa Noe počul Boží hlas: „Zotriem z povrchu zeme človeka, ktorého som stvoril, ľudí aj zvieratá… lebo som oľutoval, že som ich učinil“ (Gen 6, 7).
Boh prikázal Noemovi, aby postavil veľký drevený koráb, do ktorého vojde so svojou rodinou a zoberie jeden pár zo všetkých zvierat i vtákov a dostatok potravy pre ľudí i zvieratá.
Tak sa aj stalo. Noe začal stavať koráb a ľudia sa z neho vysmievali. Darmo ich Noe i jeho synovia napomínali a hovorili, že Boh za ich hriechy zošle potopu. Nikto ich nepočúval.
Keď Noe vykonal všetko, čo prikázal Boh, vošiel so svojou rodinou a zvieratami do korábu a spustil sa prudký dážď, ktorý trval štyridsať dní a nocí. Vody vystúpili z riek a oceánov, zaplavili zem a zničili všetko živé.
Po sto päťdesiatich dňoch voda ustúpila a opäť sa ukázala súš. Potopa sa skončila. Po štyridsiatich dňoch Noe vypustil krkavca, ktorý vyletel a poletoval sem a tam, kým na zemi nevyschli vody. Potom vypustil holubicu, aby videl či vody klesli. Holubica nenašla miesto, kde by si sadla, a vrátila sa k nemu do korábu.
Noe čakal ďalších sedem dní a znova vypustil holubicu. K večeru sa holubica vrátila a v zobáku mala čerstvý olivový list. Noe vedel, že vody už klesli. Počkal ďalších sedem dní a znova vypustil holubicu, ale už sa nevrátila.
Noe na Boží príkaz otvoril dvere korábu a všetci ľudia i zvieratá začali vystupovať von do nového sveta očisteného od hriechu. Na zemi začal nový život a potopa sa stala predobrazom svätého krstu.
Ján Zozuľak
