Ctihodný Ján Sinajský
O ctihodnom Jánovi Sinajskom sa zachovalo málo životopisných údajov. Existuje krátky, úryvkovitý a podľa všetkého autentický životopis, ktorého autorom je mních Daniel z koinoviálneho monastiera v Raithó. Daniel bol súčasníkom ctihodného Jána, hoci trochu mladší. Žil ako mních v monastieri, ktorého igumenovi Ján Sinajský venoval svoje dielo Rebrík. V niektorých kódexoch sa uvádza ako „Daniel mních pokorný Raithinský“.
Tento životopis je viac oslavnou rečou a poskytuje málo životopisných údajov o Jánovi Sinajskom. Autor v úvode dokonca uvádza, že nevie, odkiaľ pochádza ctihodný Ján. Zrejme o tom sám nikdy nerozprával.
Niekoľko životopisných údajov o ňom poskytuje Anastásios v Rozprávaní o otcoch na Sinaji, predovšetkým v 32. rozprávaní.
Nie je známy presný rok, ani miesto narodenia Jána Sinajského. Anastásios vo svojom Rozprávaní poznamenáva, že Ján zomrel minulého roku. Za predpokladu, že Rozprávanie bolo napísané v roku 650, F. Nau prišiel s tvrdením, že Ján zomrel v roku 649 a narodil sa v roku 579. Avšak S. Sákkos vyvrátil toto tvrdenie, preto prijímame tradičný rok jeho narodenia okolo roku 525, aj keď nie s úplnou určitosťou.
Rodina Jána Sinajského bola určite bohatá, pretože mu umožnila získať dobré svetské všeobecné vzdelanie, ako je možné usúdiť z jeho diela. Kvôli dobrému vzdelaniu bol nazvaný „scholastikós“, hoci vek, v ktorom odišiel od sveta, nedovoľuje predpokladať, že by ukončil právnické a rečnícke štúdium, ktoré uvedený titul vyžaduje.
Vieme, že mal jedného brata menom Georgios (Juraj), ktorý tiež vynikal medzi sinajskými mníchmi. Niektorí bádatelia predpokladajú, že pochádzal z prímorskej oblasti, možno z nejakého mesta v južnej Palestíne, alebo z nejakého ostrova, pretože vo svojom diele používa obrazy z morského života.
Ján nemal záujem o svetský spôsob života, pretože všetky jeho túžby smerovali k Bohu. Ako šestnásťročný odišiel na Sinaj, aby vymenil svet za sinajskú púšť, ako sa píše v jeho životopise: „Tento ctihodný otec vo veku približne šestnásť rokov priniesol seba Christovi ako obeť príjemnú a prijatú tým, že vstúpil do jarma mníšskeho spôsobu života na Hore Sinaj. Z tohto pobytu na viditeľnom mieste kráčal a smeroval k neviditeľnému Bohu.“
Mladý Ján sa odovzdal duchovnému vedeniu starca Martýria, ktorý ho ako dvadsaťročného podstrihol na mnícha. Poslušne sa pri ňom učil devätnásť rokov až do jeho smrti. Potom začal zápas isychastického spôsobu života.
Ctihodný Ján necestoval často, ale je známa aspoň jedna jeho cesta do Egypta, kde navštívil známy monastier neďaleko Alexandrie, o ktorom sa zmieňuje vo svojom diele Rebrík. Zdržal sa v ňom jeden mesiac a na základe skúsenosti z návštevy tohto monastiera zostavil dve kapitoly svojho diela. Igumena (predstaveného) tohto monastiera predstavuje ako vzor pastiera.
Túto cestu uskutočnil pravdepodobne ako tridsaťpäťročný hneď po smrti svojho starca Martýria a po utiahnutí sa k isychastickému životu. Potom sa usadil v jaskynnej kélii v sinajskej púšti v oblasti Tolas, ktorá bola vzdialená okolo osem kilometrov, teda asi dve hodiny chôdze od monastiera svätej Kataríny. V tejto jaskyni žil asketickým isychastickým životom celých štyridsať rokov.
Zriedkakedy navštevoval iných mníchov, ale prijímal mnohých návštevníkov, ktorým sa prihováral a dával užitočné rady s takou ochotou, že niektorí ho označovali za „táravého a mnohovravného“. To bol dôvod, prečo sa rozhodol niekoľko rokov zachovávať úplnú mlčanlivosť. Ustúpil a začal rozprávať až na naliehanie bratov.
Vďaka jeho svätosti a múdrosti si ho v pokročilom veku mnísi na Sinaji vybrali za svojho igumena v monastieri svätej Kataríny. Nie je známe, koľko rokov bol igumenom, ale isté je, že ku koncu života sa vrátil do svojej obľúbenej púšte, aby žil v tichu. Hodnosť igumena odovzdal svojmu bratovi Georgiovi.
Život na púšti využil na dosiahnutie vysokého stupňa múdrosti a priblíženia sa k Bohu. Asketický spôsob života ho vyniesol na vrchol svätosti a zasvätil do videnia Boha. Pre všetkých mníchov sa stal Bohom osvieteným a neprekonateľným učiteľom púšte, stálou hviezdou osvetľujúcou všetky končiny. Jeho čistá riečka učenia uhášala každý duchovný smäd. Od Boha dostal aj dar konania zázrakov. Mnísi vyznávali, že na Hore Sinaj sa objavil „nový Mojžiš“.
Svoju dušu odovzdal Bohu 30. marca roku 600 vo veku asi sedemdesiatpäť rokov. Podľa inej informácie zomrel v roku 605.
Cirkev ho zaradila medzi ctihodných a jeho pamiatku si pripomína dvakrát v roku: 30. marca a v 4. nedeľu Veľkého pôstu.
Ján Zozuľak
