Dielo Rebrík
Ján Sinajský je autorom jedného z diamantov asketickej literatúry, známeho pod názvom Rebrík.[1] Toto dielo preslávilo ctihodného Jána do takej miery, že podľa neho bol pomenovaný Rebríkov Ján[2]. Dokonca jeho význam pre oblasť asketickej teológie sa dá porovnať s významom syntetického diela svätého Jána Damaského v oblasti dogmatickej teológie.
Veľká hodnota tohto diela spočíva v tom, že obdivuhodným spôsobom zhromaždil vzácny materiál asketickej skúsenosti. Autor opisuje poznatky svojho prežívania a dokonale spája teoretické učenie s praktickým uplatnením, preto V. Tatakis nazval Rebrík „najlepším dielom východného asketicizmu 7. storočia“.
Tým, že Pravoslávna cirkev zaradila Jána Sinajského medzi svätých, potvrdila autentickosť jeho duchovných skúseností, ktoré opisuje v diele Rebrík. Veľmi výstižne to vyjadril archimandrita Sofronij Sacharov: „Autor diela Rebrík bol na Východe po stáročia považovaný za autoritu prvej triedy, zrejme vyššiu ako je Kassián, ktorá je jedným z najkrajších vyjadrení ducha videnia Boha tejto zlatej doby kresťanského asketicizmu.“
So zostavením diela Rebrík sa spája aj ctihodný Ján, igumen v Raithó, ktorý poprosil svojho priateľa, aby zapísal do knihy náležitosti mníšskeho života pre spásu tých, ktorí si vybrali tento druh anjelského života a poslal mu to ako pomôcku pre vedenie jeho učeníkov. Tento text očakával ako Bohom napísané tabule a ako nejaký rebrík, ktorý dosiahne k nebeským bránam a bude tam dvíhať zachránených a zdravých, ktorí chcú.
Ako sa zdá, dielo bolo takmer hotové predtým, než o neho požiadal Ján z Raithó, pretože Ján Sinajský počas štyridsiatich rokov pustovníckeho života sa pred spánkom veľmi modlil a dával do poriadku texty, ktoré písal, pretože len toto mal ako uzdu nedbalosti, ako uvádza jeho životopisec.
Ján Sinajský poznal vtedajšie sinajské mníšstvo, ale aj koinoviálne mníšstvo v Egypte, Malej Ázii a Ponte. Dielo Rebrík je významným prameňom hodnotných historických správ tradovaných len ústne, ako aj rozprávaní týkajúcich sa sinajského mníšstva, koinoviálneho mníšstva v Egypte, Malej Ázii a Ponte.
Ján Sinajský systematicky predkladá myšlienky hlavne o kinoviálnom (spoločnom), ale aj o pustovníckom živote. Tieto myšlienky roztriedil takým spôsobom, aby ukázal cestu k morálnej dokonalosti. Súvislosť s videním Jákoba prehlasuje aj samotný autor: „Sväté cnosti sa podobajú Jákobovmu rebríku… jedna vedie k druhej a dvíhajú k nebu toho, kto po tom túži.“
Myšlienku, že stupne Jákobovho rebríka symbolizujú cnosti, je možné stretnúť aj u Gregora Teológa, ktorý vo svojej pohrebnej reči Vasilijovi Veľkému hovorí: „Chválim Jákobov rebrík…, ale chválim aj jeho (Vasilijov), ktorý ho nielen videl, ale aj vystúpil po rebríku k cnosti.“
Ján Zozuľak
Dielo Rebrík
[1] Grécky Κλίμαξ, cirkevnoslovansky Lestvica.
[2] Grécky Ιωάννης της Κλίμακος, cirkevnoslovansky Ján Lestvičník.
