Štruktúra diela Rebrík
Dielo Jána Sinajského Rebrík je rozdelené do tridsiatich slov – kapitol. Toto rozdelenie má christologický nádych, pretože Spasiteľ ako tridsaťročný bol pokrstený a mal tridsiaty stupeň duchovného rebríka.
Prvé tri slová sú úvodom a hovoria o spôsobe a podmienkach vstupu do mníšskeho života. Prvé slovo sa zmieňuje o zrieknutí sa sveta a odchode z neho. Druhé slovo hovorí o zrieknutí sa pozemských vecí a tretie o definitívnom odlúčení sa od rodiny a opustení miesta pôvodu.
Nasledujúce štyri slová uvádzajú základné cnosti mníšskeho života: poslušnosť (υπακοή), pokánie (μετάνοια), pamätanie na smrť (μνήμη θανάτου), zmiešaný pocit radosti a smútku (χαροποιόν πένθος).
V ďalších devätnástich slovách sa opisujú tvrdé vášne (hnev, zlomyseľnosť, klebeta, mnohovravnosť, lož, nedbalosť, labužníctvo, nemravnosť, chamtivosť, bezcitnosť, spánok, zbabelosť, samoľúbosť, pýcha, rúhanie, ľstivosť), voči ktorým je volaný bojovať každý, kto sa chce priblížiť k Bohu. Zároveň je poukázané na príslušné cnosti (sebaovládanie, mlčanlivosť, zdržanlivosť, mravná čistota, rozumnosť, nemajetnosť, ostražitosť, krotkosť, jednoduchosť, pokora), ktoré má získať.
Záverom tejto časti knihy je dvadsiate šieste slovo o uvážlivosti, ktoré všeobecne hovorí o vášňach, cnostiach, myšlienkach a o dare ich rozlišovania.
Posledné štyri slová opisujú sladké plody asketického zápasu, to znamená dosiahnutie ticha, blaženej modlitby a apatie. Zavŕšením asketického snaženia je získanie vrcholu rebríka cností, ktorým je spojenie trojice cností: lásky, nádeje a viery.
Na konci knihy je pripojené Slovo k pastierovi, ktorým sa končí duchovné poučenie Jána Sinajského na úrovni praktických rád pastierovi, ktorý duchovne vedie mníchov.
Pri hodnotení Rebríka si môžeme všimnúť, že pri usporiadaní slov sa Ján Sinajský nedrží prísnej systematickosti. Dokonca opakuje na pokročilejších stupňoch to, čo vysvetlil už skôr. To, čo ho zaujíma, je opísať bohatý duchovný materiál, ktorý zhromaždil, keď zbieral úrodu počas mnohých rokov z neviditeľných kvetov ticha.
Ján Zozuľak
