Filozofická aktivita v Byzancii
Termín „byzantská filozofia“ sa týka toho, čo zahŕňa filozofickú aktivitu v Byzancii: učenie, komentáre klasických textov logiky a fyziky, otázky prírody a človeka, ktoré veľmi často vychádzajú z učenia najvýznamnejších filozofov antického Grécka. Skúmanie a komentovanie antických filozofických textov, ktorému sa venujú byzantskí spisovatelia, súvisí s celkovým kultúrnym prostredím v Byzancii, ktorá prijala a tvorivo rozvíjala helenizmus v každej oblasti života. Pri skúmaní byzantskej filozofie sa logicky vynára otázka, aký vplyv mala antická filozofia na byzantské myslenie a do akej miery byzantskí filozofi čerpali z antických filozofických prameňov. Keď L. Mpenakes v knihe Stredoveká filozofia. Súčasný výskum a problematika analyzuje byzantskú filozofiu, hovorí, že jedným pólom je historický vývoj stredovekej gréckej filozofie (má na mysli grécky hovoriaci východný kultúrny priestor ako odlišný od západného latinského stredoveku) a druhým dôležitým pólom je grécka tradícia kresťanských teológov. Ďalej zdôrazňuje, že pri štúdiu byzantskej filozofie existujú aj ďalšie viac či menej dôležité parametre, ktoré ju vytvorili: charakter vyššieho vzdelania v Byzancii a status učiteľov filozofie, úloha politickej a cirkevnej moci, jazyk filozofického vzdelania a filozofických textov, ktoré sú veľmi blízke filozofickému jazyku neskoršieho helenizmu, vzťahy so Západom a dodnes podceňovaná znalosť latinčiny u byzantských intelektuálov, vzťahy k náboženstvám, ideológiám a kultúram Východu (Orientu) atď.
(Zdroj: www.klemens.sav.sk/fiusav/doc/filozofia/2013/9/790-799.pdf)
