Modlitba ženy
V jedno zimné ráno sa otec Eliáš Kleopas nachádzal v oltárnej časti istého monastierskeho chrámu a na kolenách čítal modlitby pred svätým Prijímaním. O chvíľu vošla do chrámu nejaká žena, ktorá do monastiera prišla ešte večer, aby sa pomodlila. Pobozkala všetky ikony a všade sa klaňala, rozprával otec Kleopas. Nevedela, že niekto je v chráme. Neustále som ju sledoval od Kráľovských dverí. Keď pobozkala ikony, kľakla si uprostred chrámu, zodvihla ruky a zo srdca hovorila tieto slová:
– Pane, neopusť ma! Pane, neopusť ma!
Vtedy som okolo nej zbadal žiarivé svetlo a zľakol som sa. Žena padla tvárou na zem a mlčky sa modlila. Žiarivý oblak, ktorý ju obklopoval, sa zväčšoval a potom sa pomaly rozplynul. Keď Božie svetlo zhaslo, postavila sa a vyšla z chrámu. Bola to jednoduchá žena zo susednej dediny.
Hľa, kto má dar modlitby. Hľa, niektorí laici, jednoduchí kresťania občas prekonávajú mníchov a pustovníkov, a prečo nie, mnohých vo svete žijúcich vlažných kňazov.
Ja som potom urobil proskomídiu a od veľkého dojatia som začal plakať. Triasol som sa s papiermi v rukách, keď som čítal mená. Len Boh vie, koľkí vyvolení existujú na tomto svete.
Prevzaté z knihy: ANAGNOSTÓPOULOS, S.: Verím… „v jednu, svätú, všeobecnú a apoštolskú Cirkev“. Prešov 2012.
Modlitba ženy
