Láska k modlitbe
Na bohoslužby prichádzal Prochor (Serafim Sarovský) podľa možnosti čím skôr a počas nich stál nehybný a sústredený na modlitbu, akokoľvek dlho by trvala. Pohľad mal stále obrátený k zemi, aby ho pri modlitbe nič nevyrušovalo. Po bohoslužbe vykonával svoju obvyklú prácu a vyhýbal sa zbytočným rozhovorom. Keď to bolo možné, rád sa utiahol do svojej kélie, kde sa zahĺbil do modlitby, štúdia Svätého Písma a asketických kníh. V týchto textoch hľadal odpoveď na otázky života i poslania človeka. Prostredníctvom Božieho slova a s pomocou asketického snaženia pochopil zmysel kresťanského života a úplne sa odovzdal do Božej vôle.
Prevzaté z knihy: ZOZUĽAK, J.: Ctihodný Serafim Sarovský. Užgorod 2009.
