Serafim Sarovský mníchom
Keď Prochor prežil osem rokov ako poslušník v Sarovskej pustovni, dňa 13. augusta 1786 bol ako dvadsaťsedemročný podstrihnutý na mnícha a prijal nové meno Serafim. Mníšske podstrihnutie a aj samotný význam nového mena mu pripomínali čistotu a plamennú službu anjelov Bohu a upevňovali v jeho vnútri stále väčšiu túžbu a svätú horlivosť slúžiť Pánovi. Zdvojnásobnil svoje úsilie a zápas, začal žiť ešte isychastickejšie a ponárať sa do vnútorného duchovného nazerania.
V októbri toho istého roku bol Serafim vladimírskym biskupom Viktorom vysvätený na diakona. Celou dušou sa oddal svojej diakonskej službe. Žil s duchovným nadšením a horel Božou láskou. Svoju dušu i telo sa snažil zachovávať v čistote. Počas šiestich rokov a desiatich mesiacov slúžil ako jerodiakon na každej svätej liturgii a zintenzívňoval svoj duchovný zápas.
Serafim pred slúžením svätej liturgie v nedeľu alebo na sviatok celé noci bdel bez odpočinku a vrúcne sa modlil až do začiatku svätej liturgie. Po ukončení svätej liturgie dlho zostával v chráme, aby poukladal bohoslužobné nádoby a postaral sa o čistotu oltárnej časti chrámu. Napriek tomu otec Serafim takmer necítil únavu, nepociťoval potrebu oddychu a často zabúdal na jedlo a vodu. Keď odpočíval, bol smutný z toho, že človek nemôže neprestajne slúžiť Bohu ako anjeli.
Prevzaté z knihy: ZOZUĽAK, J.: Ctihodný Serafim Sarovský. Užgorod 2009.
Serafim Sarovský mníchom
