Neviditeľný askéta
Starec Paisij nám vyrozprával, že keď bol ešte mladý, vystúpil na vrch Atosu a blúdil tam niekoľko dní. Nevedel deň, dátum, ani ako našiel cestičku, ktorá ho viedla do jeho kélie. Zrazu sa pred ním objavil starec, veľmi odlišný od bežných mníchov, pretože mal neobyčajne čistú a žiarivú tvár a celý vyzeral morálne veľmi čistý. Mal oblečený podrjasnik, ktorý bol pozošívaný mnohými záplatami a zapnutý malými drievkami. Na krku mu visela malá tanistra, ktorá bola tiež veľmi poprešívaná záplatami.
Starec Paisij mu pozdravil a opýtal sa ho, či nevie, aký je deň a dátum. Askéta vybral z tanistry malý drevený výtvor a pomocou malých drievok počítal, aby našiel deň a dátum, ktorý mu povedal. Starec Paisij ho potom poprosil, aby mu ukázal, po ktorej cestičke má ísť, aby došiel na miesto určenia, a askéta mu to vysvetlil. Potom sa s ním rozlúčil, prijal jeho požehnanie a chcel odísť. Avšak tento askéta zrazu zmizol. Až vtedy, ako nám vysvetľoval starec, si uvedomil, že to bol jeden z neviditeľných askétov, ktorí podľa tradície žijú na Atose.
Prevzaté z knihy: Jeromních Christodoulos Svätohorský: Starec Paisij. Bratislava 2015
