Starec Paisij v Austrálii
Archimandrita Štefan uvádza: „Príchod nezabudnuteľného starca Paisija do Austrálie bol nepozorovaný, pretože pre väčšinu ľudí bol vtedy neznámy. To, čo zvlášť vyvolalo moju pozornosť, bola nasledujúca udalosť: Raz poobede sme so starcom navštívili malý chrám. Nechal som ho v chráme a šiel do vedľajšej miestnosti kvôli istej záležitosti. O niekoľko minút som sa vrátil do chrámu, kde som nechal starca. Nebol tam. Volal som ho menom. Žiadna odpoveď. To isté som zopakoval dva-trikrát a opäť ticho. Znepokojilo ma to. Znovu som zakričal, ako som vládal. Po chvíli som ho videl vychádzať od zadných sedadiel chrámu, akoby prichádzal z nejakého iného sveta.
Záver: Počas krátkeho časového intervalu sa duchovne oddal modlitbe. Črty jeho tváre boli zmenené. Vyzeral, akoby vychádzal z mimozemského miesta, ktoré dobre poznal a v krátkom časovom rozpätí mal schopnosť preniesť sa inam cez modlitbu. Prirodzene, ani ja, ani on sme túto záležitosť vôbec nekomentovali. Vtedy som pochopil jeho duchovnú hodnotu, koho som mal v tej chvíli vedľa seba, a veľkosť jeho duchovnej výšky. Majme jeho požehnanie. Miloval nás. Cítime ho blízko pri sebe. Vo svojom pravidle na neho v modlitbe spomínam.“
Prevzaté z knihy: Isaak, Jeromních: Život starca Paisija Svätohorského. Bratislava 2013
