Cieľ kresťanského života
Počas rozhovoru s ctihodným Serafimom Sarovským koncom novembra 1831 mal Nikolaj Motovilov šťastie vidieť ho ponoreného do Božej blahodate a žiariaceho vo svetle. Zároveň od neho počul, že kresťanský život sa musí stať životom vo Svätom Duchu. Motovilov o tom napísal do svojho denníka, ktorý sa našiel v archíve Divejevského monastiera, kde sa stala mníškou vdova Elena Motovilova:
„Deň bol zamračený a zem pokrytá hrubou vrstvou snehu, ktorý neustále padal, keď ma starec Serafim posadil vedľa seba na kmeň stromu.
– Pán mi odhalil, – povedal mi, – že v detstve ste túžili dozvedieť sa, aký je cieľ kresťanského života. Radili vám, aby ste chodili do chrámu, modlili sa, konali dobré skutky, pretože v tom, hovorili vám, spočíva cieľ kresťanského života. Takáto odpoveď vás pochopiteľne nemohla uspokojiť. Modlitba, pôst a celonočné bdenia sú samozrejme dôležité, ale cieľom nášho kresťanského života nie je všetko toto zachovávať, pretože to sú len prostriedky. Ozajstným cieľom kresťanského života je získanie Svätého Ducha. Musíte vedieť, že plody Svätého Ducha prináša iba taký dobrý skutok, ktorý bol vykonaný z lásky k Christovi. To znamená, že cieľom nášho života je získanie Svätého Ducha.
– V akom zmysle hovoríte, že máme získať Svätého Ducha? – opýtal som sa. – Nerozumiem tomu.
– Získať znamená dosiahnuť, – odpovedal mi. – Určite viete, čo znamená získať peniaze. To isté platí aj o Svätom Duchu. Cieľom pozemského života každého človeka je získať peniaze alebo dosiahnuť poctu, uznanie a ocenenie. Svätý Duch je tiež kapitál, pochopiteľne večný kapitál a jediný poklad, nevyčerpateľný na veky. Každý skutok, ktorý človek vykoná z lásky k Christovi, prináša blahodať Svätého Ducha. To sa dosahuje modlitbou, ktorá je naším nástrojom. Môže sa stať, že chcete ísť do chrámu, ale chrám nie je nablízku, alebo sa skončila bohoslužba, alebo možno máte túžbu pomôcť chudobnému, ale chudobného nestretnete. Možno túžite stať sa apatickým, ale nemáte dostatok síl. Modliť sa však môžete stále. Modlitba je dostupná bohatému i chudobnému, vzdelanému i jednoduchému, silnému i slabému, zdravému i chorému, spravodlivému i hriešnemu. Sila modlitby je veľká a Svätého Ducha priťahuje viac, ako čokoľvek iné.
– Otče, – povedal som mu, – celý čas hovoríte o blahodati Svätého Ducha, ktorú máme získať, ale ako a kde ju môžem vidieť? Dobré skutky sú viditeľné. To znamená, že Svätý Duch sa môže stať viditeľným? Ako môžem vedieť, či je pri mne alebo nie?
– Blahodať Svätého Ducha, ktorá nám bola daná pri krste, žiari v našom srdci napriek hriechom a tme, ktoré nás obklopujú. Zjavuje sa v nevysloviteľnom svetle tým, ktorým Pán odhaľuje svoju prítomnosť. Svätí apoštoli hmatateľne pocítili prítomnosť Svätého Ducha.
V tej chvíli som sa ho opýtal:
– Ako by som sa aj ja osobne mohol stať svedkom takéhoto stavu?
Otec Serafim ma objal a povedal mi:
– Milý môj, obaja sme teraz v Duchu. Prečo na mňa nepozeráte?
– Otče, nemôžem sa na vás pozerať, pretože vaša tvár je jasnejšia ako slnko, ktoré mi oslnilo oči.
– Nebojte sa, pretože aj vy ste sa teraz stali nositeľom svetla, rovnako ako ja. Aj vy ste sa naplnili Svätým Duchom. V opačnom prípade by ste ma nemohli vidieť tak, ako ma vidíte.
Priklonil sa ku mne a zašepkal:
– Celým srdcom som prosil Pána, aby vás telesnými očami urobil hodným vidieť toto zostúpenie Svätého Ducha. A hľa, Jeho veľké milosrdenstvo utešilo vaše srdce, ako matka zohrieva svoje deti. Milý môj, prečo sa na mňa nepozeráte? Ničoho sa nebojte, Pán je s vami!
Pozrel som sa na neho a po chrbte mi prešiel mráz. Predstavte si slnko v najsilnejšej žiare poludňajšieho svetla a v strede slnka vidíte tvár človeka, ktorý sa s vami rozpráva. Vidíte pohyby jeho pier, výraz jeho očí, počujete jeho hlas, cítite, že jednu ruku má položenú na vašom ramene, ale nevidíte ani túto ruku, ani tvár, len oslepujúce svetlo, ktoré sa rozprestiera všade okolo vás, a svojou žiarou osvetľuje sneh, ktorý pokrýva okolie a padajúce snehové vločky.
– Čo cítite? – opýtal sa ma.
– Nevyjadriteľné ticho a pokoj, – povedal som.
– A čo ešte cítite?
– Ako sa moje srdce napĺňa nevysloviteľnou radosťou.
– Táto radosť, ktorú cítite, je nulová v porovnaní s radosťou, o ktorej bolo napísané: „Ani oko nevidelo, ani ucho nepočulo, ani do srdca človeku nevstúpilo, čo Boh pripravil tým, ktorí Ho milujú.“[1] Nám bol daný len tieň tejto radosti. Čo môžeme povedať o skutočnej radosti? Čo ešte cítite, Boží človeče?
– Nevyjadriteľné teplo, – povedal som.
– Aké je to teplo? Sme v lese, teraz je zima a všade dookola sneh… Aké je to teplo, ktoré cítite?
Odpovedal som mu:
– Ako keď sa umývam v teplej vode. Cítim ešte vôňu, ktorú som doteraz nikdy nepocítil.
– Viem, viem, – povedal, – schválne sa vás pýtam. Vôňu, ktorú cítite, je vôňa Svätého Ducha, a teplo, o ktorom hovoríte, neexistuje v atmosfére, ale v nás. Pustovníci boli zohrievaní týmto teplom a nebáli sa zimy, pretože nosili plášť blahodate, ktorý nahrádzal oblečenie. „Božie kráľovstvo je medzi vami.“[2] Potvrdzuje to stav, v ktorom sa teraz nachádzame. Hľa, čo znamená byť naplnený Svätým Duchom.
– Budem si pamätať túto blahodať, ktorá nás dnes navštívila? – opýtal som sa ho.
– Verím, že Pán vám pomôže ochraňovať ju vo vašom srdci, pretože bola daná nielen nám, ale prostredníctvom nás celému svetu. Choďte v pokoji! Pán a Bohorodička nech sú s vami!
Keď som od neho odišiel, videnie sa neskončilo. Starec sa nachádzal na tom istom mieste, kde bol na začiatku nášho rozhovoru, a nevysloviteľné svetlo, ktoré som videl na vlastné oči, ho ďalej obklopovalo.“
Prevzaté z knihy: ZOZUĽAK, J.: Ctihodný Serafim Sarovský. Užgorod 2009.
Cieľ kresťanského života
[1] 1Kor 2, 9.
[2] Lk 17, 21.
