Svätý Nektários Eginský

(1846 – 1920)

Svätý Nektários Eginský, svetským menom Anastásios Kefalás, sa narodil 1. októbra 1846 v Silyvrii vo východnej časti Trákie. Bol piatym zo šiestich detí chudobných rodičov Dimostenisa a Márie. Mal veľmi ťažké detstvo. Neschopnosť rodičov uživiť všetkých členov rodiny ho ako trinásťročného viedla k rozhodnutiu odísť do Konštantínopola, kde si našiel prácu v tabakovej továrni. Jej majiteľ mu často ubližoval a správal sa k nemu veľmi brutálne. Hoci pracoval celé dni, nedával mu plat. Tento stav sa zmenil, keď mu istý obchodník ponúkol prácu i bývanie. V dôsledku tejto zmeny za ním prišla celá jeho rodina.

V Konštantínopoli prežil sedem rokov a hoci nedokončil strednú školu, vo veku dvadsať rokov odišiel na ostrov Chios, kde dva roky pracoval ako učiteľ v dedine Lithí. Tam žil desať rokov a zoznámil sa s veľkým dobrodincom Jánom Chorémisom, bohatým miestnym aristokratom, ktorý si ho zobral pod svoju ochranu v dôsledku príhody počas jeho cesty zo Silyvrie do Konštantínopola. Nektários totiž nemal peniaze a Chorémisov synovec mu pomohol nastúpiť na palubu lode.

Svätý Nektários sa v tomto období rozhodol zanechať svetský život. V roku 1876 sa stal mníchom s menom Lazár a o rok neskôr bol vysvätený na diakona s menom Nektários. Chcel žiť prísnym asketickým životom v monastieri, ale na podnet Jána Chorémisa v roku 1877 odišiel do Atén, aby dokončil stredoškolské štúdium. Potom ho Ján Chorémis vďaka svojej známosti s alexandrijským patriarchom Sofróniom IV. (1870 – 1899) poslal do Alexandrie. Nektários pravdepodobne veľmi zapôsobil na Sofrónia, ktorý ho poslal späť do Atén, aby študoval na Teologickej fakulte Aténskej univerzity. Nektários v Aténach na základe súťaže získal štipendium a po ukončení štúdia sa v roku 1885 vrátil do Alexandrie. V tom čase zomrel jeho dobrodinec Ján Chorémis.

Po návrate do Alexandrie ho patriarcha vysvätil na kňaza a o päť mesiacov neskôr ho menoval za svojho tajomníka. Zároveň ho povýšil na archimandritu. O dva mesiace neskôr sa stal kazateľom a zástupcom patriarchátu v Káhire. Vo veľmi krátkom čase sa Nektários dostal medzi hierarchiu alexandrijského patriarchátu ako veľmi dôveryhodný muž po boku patriarchu Sofrónia a 15. januára 1889 bol vysvätený na pentapolského metropolitu v Líbyi. Miestni biskupi si všimli Nektáriov rýchly vzostup a začal sa následnícky boj, pretože patriarcha Sofrónios mal v tom čase takmer deväťdesiat rokov.

Nektáriove pôsobenie ako metropolitu bolo ohromujúce a stal sa hlavným kandidátom na trón patriarchu v Alexandrii. Patriarcha Sofrónios mu bol naklonený a podporu mal aj medzi veriacim ľudom, ktorému viackrát pomohol v charitatívnej i pastierskej oblasti. Jeho protivníci to dobre vedeli a rozhodli sa odstrániť ho. Obvinili ho z toho, že Sofrónia chce zosadiť z trónu. Pripojili k tomu aj vymyslené obvinenia morálneho charakteru. Na svoju stranu strhli skupinu kňazov, ktorí sa domnievali, že Nektáriova snaha o to, aby Cirkev bola jednoduchá a chudobná, môže ovplyvniť finančnú situáciu alexandrijského patriarchátu, ktorý sa bez ekonomickej moci stane obeťou rôznych politických tlakov.

Patriarcha Sofrónios sa dozvedel o týchto obvineniach a uveril im. V dôsledku toho mu okamžite nariadil pozastavenie činnosti, čo bolo z cirkevného pohľadu nezákonné. Podľa cirkevných kánonov mal byť Nektários predvolaný pred Posvätnú synodu, ktorá ho mala vypočuť, a na základe toho mala rozhodnúť o prípadnom treste.

Táto nepríjemná situácia spôsobila Nektáriov návrat do Grécka v roku 1889, kde pracoval ako kazateľ na ostrove Evia (1891 – 1893) a v eparchii Ftiótidas a Fokídas (1893 – 1894), neskôr ako riaditeľ cirkevnej školy Rizarios v Aténach (1894 – 1908). V roku 1904 založil ženský monastier na ostrove Egina, ktorého riadenie prevzal osobne, keď sa tam v roku 1908 usadil po rezignácii v cirkevnej škole Rizarios.

Svätý Nektários Eginský bol veľmi pokorný, ľudomilný a vyznačoval sa svätosťou života. Už počas života konal zázraky, preto sa nazýva divotvorec. Zosnul 8. novembra 1920 a bol pochovaný v monastieri Svätej Trojice na ostrove Egina. Prenesenie jeho svätých ostatkov sa uskutočnilo 3. septembra 1953. Za svätého bol kanonizovaný 20. apríla 1961.

Pamiatku svätého Nektária Eginského si pripomíname 9. novembra. K jeho hrobu denne prichádzajú mnohí ľudia z celého sveta a prosia o pomoc.

Ján Zozuľak