Svätý Alexander Svirský

(1448 – 1533)

Mŕtve, ale neporušené telo veľkého askétu Alexandra Svirského nestratilo svoju prirodzenú farbu, ani ohybnosť, ale zachováva dokonca svaly, tuk a podkožné tkanivo. Na chodidlách sa nachádzajú kvapky voňavého myra (oleja), ktorého je často tak veľa, že na niektorých miestach naťahuje pokožku!

Igumen monastiera nás informuje, že svätý Alexander svojimi rukami nedávno zodvihol nemluvňa, ktoré matke spadlo do rakvy, a pred očami prekvapených mníchov a pútnikov jej ho položil do náruče.

Stalo sa to po 477 rokoch od jeho zosnutia (30. augusta 1533)!

* * *

Predkovia Alexandra Svirského pochádzali z Fínska, ale on sa narodil ako plod modlitby svojich zbožných a mnohodetných rodičov v dedine Madera v severozápadnom Rusku. Pri krste mu dali meno Ámos, pretože sa narodil v deň pamiatky svätého proroka Ámosa (15. júna).

Už ako malý chlapec bol zdržanlivý, jednoduchý a ochotne pomáhal chudobným. Jedol len chlieb, modlil sa a konal celonočné bdenia. V blízkosti rieky Svir počul hlas:

– Choď duchovne zápasiť do Valaámskeho monastiera. Neskôr sa sem vrátiš, postavíš monastier a mnohí pri tebe dosiahnu spásu.

Keď sa vrátil do Sviru, stal sa hodným zreteľne vidieť troch rovnakých anjelov – Svätú Trojicu, podobne ako patriarcha Abrahám! Postavil monastier s chrámom Svätej Trojice a po zjavení Presvätej Bohorodičky postavil ďalší chrám, ktorý zasvätil jej svätému omoforu. S veľkou pokorou slúžil mnohým mníchom, ktorí za ním prišli. Pred smrťou im prisľúbil, že ich bude ochraňovať a pomáhať im v duchovných i telesných potrebách, a dodal:

– Povrazom zviažte nohy môjho hriešneho tela, hoďte ho na mach a nohami ho pošliapte!

Bol veľmi pokorný, aby ho povýšil Najvyšší Boh, ktorý povedal: „Kto sa poníži, bude povýšený“ (Mt 23, 12). Podobný prípad sa uvádza v živote ctihodného Teofila Myrotočivého zo Svätej Hory Atos, ktorého pamiatku si pripomíname 8. júla.

* * *

Sväté ostatky pokorného Alexandra zostali neporušené. Nádherne voňali a boli zdrojom zázrakov dovtedy, kým v Rusku nezavládol ateistický komunizmus. Komunisti ich odniesli a kvôli pokusom zatvorili do „vedeckého laboratória“ Vojenskej akadémie v Peterburgu. Potom ich hodili do skladu.

V roku 1998 sa Alexandrove sväté ostatky vrátili do monastiera, ktorý založil. Tam opäť vydávajú nádhernú vôňu a dejú sa pri nich zázraky. „Obdivuhodný je Boh vo svojich svätých“ (Ž 67, 36) stále, teraz i vždy i na veky vekov. Amin.

Zdroj: Enoméni Romiosýni