Pravoslávne monastiere v Amerike
V roku 1960 otec Ján Romanidis (1927 – 2001), veľký grécko-americký teológ a neskôr profesor dogmatiky na Teologickej fakulte Aristotelovej univerzity v Tessalonikách, vo svojom liste vzdelanému svätohorskému mníchovi Teoklitovi Dionýzskemu požiadal Svätú Horu Atos, aby poslala mníchov do Ameriky, ktorí by tam založili podľa možnosti aspoň jeden monastier. Otec Ján bol presvedčený, že pravoslávie v Amerike bez mníšstva a asketického ducha pravoslávia zanikne alebo sa premení na niečo iné, dopadne podobne ako pápežstvo a protestantizmus, ktoré zrušili všetky pôsty a zaoberajú sa čímkoľvek iným, len nie askézou a duchovnou ostražitosťou.
To, čo v roku 1960 žiadal otec Ján, ale Svätá Hora tomu nemohla vyhovieť, v tichosti uskutočnil Boh o devätnásť rokov neskôr bez toho, aby si to niekto všimol. V roku 1979 otec Efrém zo zdravotných dôvodov prišiel do Kanady, kde okrem návštev lekárov začal kázať, spovedať a učiť tamojších Grékov. Jeho pastierska činnosť sa na základe pozvania rozšírila aj do Spojených štátov amerických. Vo svojich návštevách pokračoval aj v nasledujúcich rokoch a jeho pastiersky prínos sa stále zväčšoval. Mnohým americkým veriacim vo svetle Evanjelia pomohol nájsť skutočný zmysel života.
Postupne sa začala rozvíjať myšlienka založiť v Amerike monastier, ktorý by sa pre Grékov na americkom kontinente stal duchovným centrom. V tejto oblasti sa začali podnikať aktivity a na začiatku boli založené dva monastiere, jeden v kanadskom Montreale a druhý v americkom Pittsburghu. Tento Bohom požehnaný experiment mal veľký úspech a pokračoval založením ďalších monastierov, v dôsledku čoho dnes existuje devätnásť mužských a ženských monastierov: dva na Floride, dva v Texase, dva v Chicagu, dva v Južnej Karolíne, jeden v New Yorku, jeden vo Washingtone, jeden v Pensylvánii, jeden v Kalifornii, jeden v Illinois, jeden v Michigane, jeden v Montreale a jeden v Toronte. Sú zasvätené Christovi, Bohorodičke a rôznym svätým. Ďalšie dva monastiere sú vo výstavbe. Pokračujú návrhy spojené s darovaním pozemkov, dokonca aj od inoslávnych a od príslušníkov iných náboženstiev, takže existuje perspektíva založenia ďalších monastierov.
Uvedené monastiere sa rozprestierajú na rozsiahlych plochách vo veľkosti 40 – 150 hektárov. Počet mníchov z Grécka je minimálny, väčšinu z nich tvoria americkí pravoslávni kresťania rôznych národností a prozelyti. Mnohí mormóni, moslimovia, Indovia, Židia, rímskokatolíci a protestanti sa stali pravoslávnymi. Všetci mnísi sa učia grécky jazyk a byzantský cirkevný spev. Bohoslužobný jazyk je grécky, bez jediného anglického slova.
Miestni obyvatelia zahrnuli monastiere neobvyklou láskou. Mnohí ľudia každú nedeľu a na sviatky prichádzajú na bohoslužby a s radosťou sledujú zložitý bohoslužobný poriadok. Najdôležitejšie je, že monastiere začali ovplyvňovať aj miestnych kňazov, ktorí ich často navštevujú a začínajú sa stále viac pridržiavať pôvodnej pravoslávnej tradície. V monastieroch čerpajú duchovnú silu, osvojujú si tradičné cirkevné dušpastierske metódy, nosia rjasu, lepšie chápu dogmatické otázky a stavajú sa na odpor synkretizmu a ekumenizmu, ktoré sa snažia zjednotiť všetky náboženstvá bez ohľadu na existujúce rozdiely.
Ján Zozuľak
Pravoslávne monastiere v Amerike
Mapa pravoslávnych monastierov v Amerike, ktoré založil starec Efrém Arizonský.
