Monastier svätého Antona v Arizone
Starec Efrém sa čoraz častejšie zdržiaval v Amerike, preto sa v roku 1990 z praktických dôvodov vzdal funkcie igumena monastiera Filoteu na Svätej Hore Atos. Jeho základňou sa stal monastier svätého Antona Veľkého v Arizone, neďaleko Phoenixu, hlavného mesta štátu Arizona, v blízkosti mesta Florence. Monastier svätého Antona založil v arizonskej púšti roku 1995 v oblasti, ktorú obývajú prevažne mormóni (protestantská odnož založená v 19. storočí). Ich centrom je štát Utah s hlavným mestom Salt Lake City.
Monastier svätého Antona Veľkého sa rozprestiera na rozlohe približne 43 hektárov a jeho súčasťou je sedem ubytovacích zariadení pre pútnikov s kapacitou 500 osôb. Do monastiera prichádza veľké množstvo návštevníkov a po kaňone rieky Colorado – Grand Canyon je druhým najnavštevovanejším miestom v štáte Arizona. Grand Canyon je pre svoje rozmery (dĺžka 450 km, šírka 6,5 – 30 km a hĺbka 1600 m) viditeľný voľným okom z povrchu Mesiaca a je považovaný za jeden zo siedmich prírodných divov sveta a za jednu z najväčších pamätihodností Ameriky.
V monastieri sa poskytuje abrahámovská pohostinnosť a mnísi vítajú návštevníkov s otvorenou náručou podľa svätohorského vzoru. Jedlo ponúkajú ráno po svätej liturgii a poobede po večernej bohoslužbe. Pútnici, muži aj ženy, jedia spolu s mníchmi a počúvajú čítanie svätootcovských textov. Táto prax je obvyklá vo všetkých pravoslávnych kinoviálnych monastieroch. V ubytovacích zariadeniach je k dispozícii zdarma ovocie, nápoje, sladkosti, suché plody, káva a čaj.
Mnísi monastiera sa venujú tiež filantropii a majú zriadené vývarovne pre chudobných. Pomáhajú každému, kto požiada o pomoc. V neďalekom meste Tucson, ktoré sa nachádza južne od monastiera, je zariadenie pre chudobné a opustené ženy. To znamená, že v monastieri sú isychazmus, pohostinnosť, misijná činnosť a filantropia harmonicky prepojené. Bohoslužby sa konajú podľa svätohorského typikonu, jemne prispôsobeného americkým podmienkam. Mnísi sa každodenne modlia od druhej do šiestej hodiny ráno a keď majú celonočné bdenie, modlia sa od polnoci do pol siedmej ráno. Poobede sa koná Deviata hodinka, Večerná a Povečerie s Akafistom k Presvätej Bohorodičke. Žije tu približne 35 mníchov. Igumenom je jeromních Paisij, ktorý na začiatku prišiel do Ameriky s ďalšími piatimi mníchmi zo Svätej Hory Atos, aby personálne obsadili monastier. Otec Efrém v monastieri nemal žiadne administratívne povinnosti, ale duchovne viedol všetky monastiere v Amerike, Kanade, Grécku a na Svätej Hore, ktoré založil alebo obnovil.
V okolí monastiera svätého Antona Veľkého bolo zakúpených ďalších 120 hektárov pôdy, na ktorej mnísi zasadili olivovníky, pomarančovníky, citrónovníky, pistácie z ostrova Egina, vinič a ďalšie. Táto oblasť sa z púšte premenila na zelenú oázu vďaka výdatnému prameňu vody, ktorý objavili pri vŕtaní do zeme. Presadili sem aj mohutné stromy, ako datľovníky a kaktusy, ktoré tomuto miestu dodávajú osobitú krásu a pôvab. Vydláždené cestičky, kvetinové záhony, skryté nočné osvetlenie, fontány a podobizne zvierat v záhradách dopĺňajú rajskú nádheru. Prvými budovami v monastieri boli štyri obytné prívesy, každý s rozlohou približne 24 m2. Neskôr boli postavené ďalšie murované budovy. Okrem centrálneho chrámu svätého Antona Veľkého, zasväteného aj svätému Nektáriovi, sa tu nachádza ďalších päť chrámov, ktoré sú zasvätené svätému Dimitriovi, svätému Jurajovi, svätému Nikolajovi, svätému Panteleimonovi a svätému Jánovi (tento chrám sa nachádza v monastierskej zvonici). Na neďalekom kopci prebieha výstavba nového chrámu svätého proroka Eliáša. Chrámy sú postavené v rôznych slohoch zo všetkých kútov pravoslávneho sveta, vhodne prispôsobené americkému prostrediu.
Ján Zozuľak
