Vasilios Tatakis a byzantské myslenie
Význam Vasilija Tatakisa, pokiaľ ide o štúdium a hodnotenie filozofického prínosu Byzancie, spočíva predovšetkým v tom, že vo svojej knihe Byzantská filozofia prvýkrát systematicky analyzoval kontinuálne pokračovanie gréckej filozofie v období trvania Byzantskej ríše. Tatakis dokázal, že kozmogonické filozofické teórie antického klasického obdobia nekončia christianizáciou Grékov, ale filozofické posudzovanie problémov a metodické filozofovanie kontinuálne pokračuje a neprerušene sa rozvíja prostredníctvom konštruktívneho tvorivého myslenia byzantských spisovateľov. Tí nakoniec prichádzajú k syntézam, ktoré tvoria dôležitú súčasť histórie filozofie.
V roku 1952 Vasilios Tatakis zhromaždil do jedného zväzku s názvom Témy kresťanskej a byzantskej filozofie sériu štúdií, ktoré vymedzujú všeobecný charakter i jednotlivé časti filozofických tém na základe diel gréckych cirkevných autorov. V roku 1960 publikoval knihu Príspevok Kappadokie do kresťanského myslenia, v ktorej sa prejavila jeho hlboká znalosť diela troch veľkých kappadockých mysliteľov: Vasilija Cézarejského (Veľkého), Gregora Naziánskeho (Teológa) a Gregora Nysského, ale aj množstva ďalších postáv tejto geografickej oblasti dnešného Turecka. Táto kniha mnohých bádateľov prekvapila, pretože v Grécku sa prvýkrát objavil filozof, ktorý sa vo výskume orientoval na analýzu teologických osobností z filozofického pohľadu, pričom sa mu vynikajúcim spôsobom podarilo priblížiť ich myslenie. Ak porovnáme Tatakisovu prácu s prácami jeho súčasníkov, špičkových univerzitných patrológov Aténskej univerzity D. Balánosa a K. Bónisa, zistíme, ako dôsledne prezentoval výsledky svojho výskumu v otázke skúmania byzantskej filozofie.
V ďalšej knihe Štúdie kresťanskej filozofie V. Tatakis vo svojej syntéze dospieva k záverom v otázkach myslenia byzantských autorov o človeku, dialógu kresťanského a gréckeho ducha a pod. Zároveň objasňuje a spresňuje metodologické zásady, náznaky vtedajšieho filozofického myslenia v byzantskej filozofii Gregora Palamu a ukazuje Plotína ako predchodcu kresťanského mysticizmu. V roku 1969 V. Tatakis publikoval rozsiahlu štúdiu Byzantská filozofia ako kapitolu v diele História filozofie vo francúzskej Encyklopédii a vo zväzku Histoire de la Philosophie koncentrovanú podobu svojej prvej knihy o byzantskej filozofii s mnohými úpravami na základe faktov novšieho výskumu s názvom La philosophie grecque patristique et byzantine. Grécky preklad tejto štúdie bol publikovaný v časopise Deukalíon a neskôr ako samostatná kniha s názvom Grécka svätootcovská a byzantská filozofia. Dodatok s názvom Obsah byzantskej filozofie v tejto knihe napísal N. Matsukas.
Nakoniec, v knihe Štúdie z histórie filozofie: antické Grécko a Byzancia zhromaždil ešte päť štúdií o byzantskej filozofii. Okrem toho publikoval aj ďalšie knihy, ktoré sa týkajú iných oblastí filozofického skúmania (logika, epistemológia, sokratovské učenie). V celom jeho diele je evidentné prísne vedecké skúmanie prameňov a prezentovanie informácií o filozofickom myslení byzantských autorov pútavým spôsobom.
(Zdroj: www.klemens.sav.sk/fiusav/doc/filozofia/2013/9/790-799.pdf)
