Úloha učiteľov pri výchove
Počiatočnú úlohu vychovávateľa v Starom Zákone mala matka alebo pestúnka dieťaťa. Neskôr učiteľ, ktorý vykonával úlohu vychovávateľa, mal povinnosť učiť svojich žiakov a odovzdávať im múdrosť, pravé vzdelanie a rozvahu. Takýmto spôsobom sa vychovávali a formovali jednotlivci, ktorí boli schopní pochopiť Boží zákon daný v Desiatich Božích prikázaniach a mohli sa zapojiť do spoločenského života. Významnú úlohu zohrával aj otec, a to najmä v pubertálnom veku dieťaťa, lebo učil mladých chlapcov remeslu, ktoré sa dedilo z pokolenia na pokolenie. Zároveň ich oboznamoval s najdôležitejšími otázkami viery, národných tradícií, mravných zásad a zvykov ich predkov. O dôležitosti výchovno-vzdelávacej úlohy otca svedčí fakt, že kňaz, ktorý mal poslanie aj učiť, sa nazýval otec. Vzťah medzi učiteľom a žiakom bol podobný vzťahu otca a syna, a vyjadroval sa výrazmi otec a syn.
Prevzaté z knihy: Zozuľak J. Katechetické poslanie Cirkvi. Prešov 2001.
