Zdanlivo pravdivé démonské zjavenie
Musíme dávať pozor na zjavenia, pretože niektoré zjavenia môžu byť od Boha, ale niektoré od diabla. V tejto súvislosti starec Paisij Svätohorský vyrozprával, čo sa mu prihodilo:
„Raz v noci som sedel na lavičke vo svojej kélii a modlil sa. Zrazu som na nádvorí počul hudbu, husle a bubny, hlasy a tance. Vstal som, pozrel sa cez okno, aby som videl, čo sa deje. Nič tam nebolo. Úplné ticho. Pochopil som, že všetko bolo od diabla.
Nestihol som si sadnúť na lavičku, aby som pokračoval v modlitbe, keď sa moja kélia náhle naplnila silným svetlom. Strecha zmizla a svetlo siahalo až k nebu. Na vrchole svetelného stĺpa akoby bola tvár svetlovlasého mladíka, ktorý sa podobal na Christa. Bolo vidieť polovicu tváre. Na svetelnom nápise bolo napísané: ‚Sláva na výsostiach Bohu.‛ Vstal som a pozeral smerom nahor, aby som lepšie videl tvár. Počul som hlas, ako hovorí: ‚Stal si sa hodným vidieť Christa!‛
Presne v tej chvíli som sa pozrel dole, aby som videl, kam mám stúpiť, aby som zmenil miesto a mohol vidieť celú tvár, ale zároveň som si pomyslel: ‚A kto som ja, nehodný, aby som videl Christa?‛ V tom okamihu svetlo i zdanlivo zjavený Christos zmizli a strop sa nachádzal na svojom mieste.“
Diablovi sa nepodarilo oklamať ho falošným zjavením, ale z pomsty mu na nohách urobil škrabance, z ktorých tiekla krv.
V súvislosti so zjaveniami, na podnet tejto udalosti, radil nasledovné: „Tak začína omyl. Keby mi Pán nepomohol pochopiť, že je to démonské, potom by začala televízia diabla. Hľa, Christos, hľa, Bohorodička, hľa, proroci atď. A tak je človek zvedený do omylu, preto je potrebné, aby sme zjavenia, aj keby boli od Boha, neprijímali ľahko. A Boh sa istým spôsobom raduje, pretože tak preukazujeme pokoru a opatrnosť, ktoré od nás vyžaduje. Vie, ako nám potom ukázať to, čo chce, a vie nás naučiť iným spôsobom.“
Prevzaté z knihy: Isaak, Jeromních: Život starca Paisija Svätohorského, 1. diel. Bratislava 2013
Zdanlivo pravdivé démonské zjavenie
