Metropolita Lavr
Dňa 16. marca 2023 uplynulo pätnásť rokov od zosnutia metropolitu Lavra, prvého hierarchu Ruskej pravoslávnej cirkvi v zahraničí.
Metropolita Lavr (rodným menom Vasilij Škurla) sa narodil 1. januára 1928 v Ladomírovej (okres Svidník). Pokrstil ho predstavený pravoslávnej misie na Slovensku, archimandrita Vitalij (Maximenko), neskôr východoamerický arcibiskup, ktorý sa stal významným hierarchom Ruskej pravoslávnej cirkvi v zahraničí.
V Ladomírovej sa v tom čase nachádzal monastier ctihodného Jóva Počajevského, ktorý založil archimandrita Vitalij. Pod jeho duchovným vedením prežil svoju mladosť v tomto monastieri aj budúci metropolita Lavr, ktorý „poslušnosti“ v kníhtlačiarni zasvätil nejeden deň svojho života.
Výchove Vasilija Škurlu, ako aj ďalších chlapcov, ktorí žili v monastieri, sa venoval archimandrita Kiprian (Pyžov), ktorý až do svojho zosnutia žil v Sväto-Trojickom monastieri v Jordanville pri vladykovi Lavrovi. Bol to známy ikonopisec.
Keď mal Vasilij dvanásť rokov, stretol sa s prvým hierarchom Zahraničnej Cirkvi, metropolitom Anastasijom (Gribanovským). Otec Kiprian, Vasilijov duchovný otec, ho priviedol k vladykovi Anastasijovi, aby mu požehnal: „Nech ti Boh žehná, budeš duchovným pastierom,“ – povedal prorocky vladyka Anastasij.
Vasilij ako jeden z najlepších žiakov ukončil dedinskú školu. Začal študovať na strednej škole vo Svidníku, kam cestoval na bicykli, ktorý pre tento účel zakúpil monastier v Ladomírovej. Od roku 1939 trvalo žil v monastieri.
V lete 1944, počas 2. svetovej vojny, sa Červená armáda blížila ku Karpatom. Časopis Pravoslavnaja Rus, vydávaný monastierom ctihodného Jóva Počajevského, sa nikdy netajil negatívnym postojom ku komunizmu. Nebolo ťažké predvídať, aký osud postihne mníchov, keď na Slovensko prídu Sovieti, preto sa väčšina mníchov rozhodla odísť na západ.
Cez Nemecko a Švajčiarsko, kde sa Vasilij Škurla stal poslušníkom a istý čas počas bohoslužieb pomáhal metropolitovi Anastásijovi, sa v roku 1946 všetci šťastne dostali do Sväto-Trojického monastiera v Amerike.
V roku 1948 vladyka Vitalij podstrihol mladého poslušníka Vasilija na mnícha a dal mu meno Lavr. V roku 1950 ho vysvätil na diakona a v roku 1954 na jeromnícha.
V roku 1954 úspešne ukončil štúdium na Sväto-Trojickom duchovnom seminári. Medzi študentmi seminára vynikal svojimi schopnosťami. Ešte pred ukončením štúdia vyučoval všeobecno-vzdelávacie predmety v nižších ročníkoch a po ukončení štúdia vyučoval Starý zákon, patrológiu a morálnu teológiu, ktorú prednášal aj v hodnosti arcibiskupa.
Počas obdobia približne tridsiatich rokov Vasilij prešiel všetky etapy mníšskeho života – od radového poslušníka monastiera ctihodného Jóva Počajevského v Ladomírovej až po hodnosť archimandritu Sväto-Trojického monastiera v Jordanville.
Tí, ktorí ho poznali od mladosti, si na ňom všimli veľmi zriedkavú vlastnosť: napriek duchovnému rastu a cirkevno-administratívnym povýšeniam sa jeho charakter nezmenil. V hodnosti archimandritu bol rovnaký, ako v hodnosti jerodiakona, vždy pripravený pomôcť všetkým.
V sobotu 12. augusta 1967 na základe rozhodnutia Synody Ruskej pravoslávnej cirkvi v zahraničí sa uskutočnilo „narečenije“ archimandritu Lavra za biskupa. Nasledujúceho dňa, v nedeľu 13. augusta, v katedrálnom chráme Znamenija Presvätej Bohorodičky Kurskej-Korennej v New Yorku piati archijereji vykonali chirotóniu archimandritu Lavra za Manhattenského biskupa.
Vladyka Lavr desať rokov pracoval v Synode ako vikárny biskup, ale jeho spojenie s monastierom a seminárom sa neprerušilo. Každý týždeň autom cestoval do Jordanville, kde prednášal. Počas choroby arcibiskupa Averkija, predstaveného monastiera, robil nevyhnutné opatrenia, týkajúce sa života mníchov.
Po smrti vladyku Averkija si bratia monastiera jednomyseľne vybrali vladyku Lavra za svojho predstaveného.
Dňa 20. októbra 1981, na základe odporúčania Archijerejského snemu biskupov, bol vladyka Lavr uznesením Archijerejskej Synody povýšený do hodnosti arcibiskupa, a 1. septembra 1984 mu Archijerejský snem udelil právo nosiť kríž na mníšskom klobúku.
Dňa 10. júla 2000 bol Posvätnou Synodou menovaný za zástupcu prvého hierarchu Ruskej pravoslávnej cirkvi v zahraničí. Na sneme Ruskej pravoslávnej cirkvi v zahraničí, ktorý sa konal 17. – 27. októbra 2001, bol následne zvolený za prvého hierarchu Ruskej pravoslávnej cirkvi v zahraničí a východoamerického a New-Yorského metropolitu.
Dňa 17. mája 2007 metropolita Lavr s patriarchom moskovským a celého Ruska, Alexejom II., v chráme Christa Spasiteľa podpísali Akt o kánonickej jednote. Tento dokument zjednotil Ruskú Cirkev.
Vladyka Lavr bol mimoriadne skromným človekom. Bol človekom viery, mníchom „do špiku kosti“, modlitebníkom. Modlitba bola jeho najväčšou silou, najväčším talentom a najsilnejšou zbraňou. Modlitba bola zároveň jeho najväčším potešením a prejavom najväčšej dôvery v Boha.
Mária Belovičová
Metropolita Lavr
