Sviatok Narodenia Isusa Christa
Blíži sa sviatok Narodenia Isusa Christa. Prípravy sú v plnom prúde. Čakanie na starca Efréma deň za dňom predlžuje môj pobyt na Svätej Hore Atos. Okrem účasti na bohoslužbách ma mnísi zamestnávajú rôznymi prácami v kuchyni. Naskytá sa mi príležitosť hlbšie nazrieť do spôsobu prípravy pôstnych jedál. Všímam si, že sa navzájom rozprávajú len minimálne. Na ich perách pozorujem ustavičné opakovanie Isusovej modlitby. Jeden z mníchov zametá podlahu a ja ho z diaľky nemo pozorujem. Zametá v rytme modlitby a nikam sa neponáhľa. Výsledok jeho práce je obdivuhodný a na podlahe nezostala ani smietka.
Na každom kroku pozorujem, že mnísi sa modlia pri práci, počas chôdze, jednoducho vždy a všade. Spasiteľ je ich jediným želaním a túžbou. K Nemu stále upriamujú svoje myšlienky a ich srdce sa napĺňa blahodaťou Svätého Ducha. Je to pre mňa veľká škola praktického duchovného života.
V monastieri panuje poriadok a všetko má svoje miesto. Mnísi sa riadia slovami svojho starca: „Kde je poriadok, tam je Boh, kde je chaos, tam je diabol.“ Hĺbku týchto slov si ešte viac uvedomujem v chráme, kde ma posielajú poupratovať na ďalší deň. Ekklisiastikós (mních, ktorý pripravuje chrám na bohoslužby) mi ukazuje, ako mám poutierať prach na každom záhybe drevených vyrezávaných sedadiel, a hovorí mi:
– Prichádza veľký sviatok našej spásy, Christovo narodenie. Prídu otcovia z okolitých kalýv a mnohí pútnici. Všetko musí byť čisté. Neponáhľaj sa. To, čo nestihneš dnes, dokončíš zajtra. Modli sa pritom a práca ti pôjde od ruky.
Tak dôsledne som prach ešte nikdy v živote neutieral. Pracujem dva dni, a keď všetko dokončím, otec Nifon ku mne pristúpi so slovami:
– Vyzerá to celkom dobre. Ešte to všetko preleštíš a bude to dokonalé.
Pracujem ďalej a snažím sa postupovať podľa jeho pokynov. Táto skúška trpezlivosti a pokory ma napĺňa vnútornou radosťou a blížiaci sa sviatok narodenia Božieho Syna v judskom Betleheme pomyselne obracia moje myšlienky nielen na udalosti tej doby, ale aj na neustále uskutočňované Božie tajomstvo. Boží Syn sa stal človekom, aby spojil rozdelené, zhromaždil roztrúsené, napravil zarmútených, vyslobodil ľudí z otroctva hriechu, obnovil zatemnený Boží obraz v padlom človeku, odstránil nejednotnosť ľudského rodu, aby sa Christos pre celý ľudský rod stal cestou, pravdou a životom. Náš Pán Isus Christos, neustále prítomný vo svojej Cirkvi, stále zostáva prinášajúci a prinášaný, prijímajúci a rozdávaný vo svätej tajine Eucharistie, lebo všetko, čo Cirkev koná pre človeka, koná v Christu a všetko, čo Christos koná pre človeka, koná vo svojej Cirkvi. V dôsledku toho historická skutočnosť vtelenia Božieho Syna zjavuje nevysloviteľnú Božiu lásku a nepretržité spoločenstvo človeka s Bohom v Cirkvi, pretože v nej neustále pretrváva prítomnosť Christa a v nej sa zhromažďuje Boží ľud.
Každé liturgické zhromaždenie prekračuje hranice miesta a času. Obnovuje sa jednota ľudského rodu v Christu, trhá sa záves nepriateľstva a rozkladu, osvecuje sa cesta slobody, spravodlivosti a lásky cez nekončiace svetlo spásy v Christu. Ruší sa čas ako tyrania, miesto ako väzenie, zákon ako prekliatie. V cirkevnej piesni na konci rannej bohoslužby na sviatok Christovho narodenia spievame tieto prekrásne slová:
„Dnes sa v Betleheme Christos rodí z Panny, dnes sa začína Bezpočiatočný a Slovo sa stáva telom, nebeské mocnosti sa radujú a zem sa veselí s ľuďmi, mágovia prinášajú Vládcovi dary, pastieri sa čudujú Narodenému a my neustále spievame: sláva na výsostiach Bohu a na zemi pokoj, v ľuďoch Božie zaľúbenie.“
V tejto tajomnej atmosfére na Svätej Hore prežívam nesmiernu radosť Christovho narodenia, ktoré je večným odkazom nádeje pre celý ľudský rod.
Prevzaté z knihy: Zozuľak J. Dotyk neba: potulky po Atose. Bratislava 2020.
