Božia prozreteľnosť zachraňuje
Starec Paisij Svätohorský porozprával, čo sa mu raz stalo:
„Keď som opravil monastier, musel som rýchlo ísť a priniesť nejaký materiál zo vzdialenosti dvoch hodín. Na ceste, na ťažkom mieste, ktoré som nazýval Golgota, som stretol jedného známeho s tromi zvieratami naloženými drevom. Prevrátili sa im sedlá a jedno zviera bolo blízko rokliny, takže hrozilo, že spadne dole.
Pomyslel som si, že keď pôjdem pomôcť, budem meškať; ale na druhej strane mi svedomie nedovolilo byť ľahostajným, preto som išiel. ‚Boh ťa poslal, otec,‛ povedal mi.
Pomohol som mu vyložiť náklad a opäť ho naložiť. Potom som odišiel. Meškal som asi dvadsať minút. Na ceste som videl, že došlo k zosuvu pôdy v dĺžke tristo metrov. Povedali mi, že sa to stalo pred chvíľou. Keby som nepomohol tomu človeku a nezdržal sa, nachádzal by som sa na tom mieste presne v čase, kedy došlo k zosuvu pôdy a bolo by nemožné, aby som sa zachránil. Všetko sa stalo vďaka Božej prozreteľnosti. Boh potrápil toho človeka, aby ma zachránil. Bol som zachránený pred istou smrťou. Ten človek mi povedal tisíckrát ďakujem. Obrátil som sa týmto smerom a zďaleka zakričal: ‚Strýko Anastáz, zachránil si ma, Boh ťa poslal.‛ “
Prevzaté z knihy: Isaak, Jeromních: Život starca Paisija Svätohorského, 1. diel. Bratislava 2013
Božia prozreteľnosť zachraňuje
