Pokánie hriešnej ženy
Raz istá Fárasiotčanka upadla do zúfalstva, pretože niekoľko rokov po svadbe jej zomrel manžel. Nechcela viac vidieť ani dedinu, ani ľudí. Žila v jaskyniach a jedla len trávu, pretože aj ona chcela ukončiť svoj život.
Približne po troch rokoch strápená navštívila otca Arsénia Kappadockého a povedala mu:
– Chatziefentis, nech mám tvoje požehnanie. Ty nosíš ľudí hore dole. Môjho Vasilka nemôžeš priniesť? Je to pre teba ťažké?
Otec Arsénios jej odpovedal:
– Dcéra moja, prežila si veľmi ťažký smútok. Ak chceš, dávam ti požehnanie vydať sa.
Ona povedala:
– Nie, ja chcem vidieť svojho Vasilka. Nezarmútiš sa, keď spácham samovraždu?
Otec Arsénios ju s bolesťou prosil:
– Nerob to, dcéra moja, nedávaj svoju dušu démonom.
Ona však zmätená opakovala to isté. Otec Arsénios ju upokojil a povedal jej, aby šla do jaskyne, v ktorej bývala. Tam sa jej ukáže Vasilko a udobria sa. On sa medzitým s bolesťou ustavične modlil.
Len čo prišla k jaskyni, objavil sa pred ňou Vasilko a povedal jej: „Vrahyňa, aj sem si prišla? Ale viem, kto ťa poslal. Chatziefentis, ktorý má pred Bohom veľkú odvahu.“
Žena ho s pokáním požiadala o odpustenie, a keď ho dostala, Vasilko opäť zmizol. Pokojná sa vrátila do dediny a konečne žila spokojne a v pokání.
Diabol ju priviedol k tomu, aby sa stala príčinou smrti svojho muža, a ten istý diabol ju potom priviedol do zúfalstva, aby spáchala samovraždu. Dobrý Boh však prostredníctvom svojho verného služobníka Arsénia nenechal, aby bola zatratená jej duša.
Prevzaté z knihy: Mních Paisij Svätohorský: Život starca Arsénia Kappadockého. Bratislava 2015.
Pokánie hriešnej ženy
