Bohozjavenie – pokrstenie Isusa Christa
Sviatok Bohozjavenia je jedným z najväčších sviatkov Pravoslávnej cirkvi. V ten deň, keď Ján Krstiteľ ponoril Isusa Christa do vody a pokrstil Ho v rieke Jordán, svetu sa zjavila Svätá Trojica.
Podľa vzoru Isusa Christa sa krstili aj prví kresťania, to znamená, že ich tiež ponárali do vody. Grécke slovo το βάπτισμα, teda krst, znamená ponorenie do vody.
Zamyslime sa nad tým, čo znamená krst pre kresťanov. V tejto súvislosti sa oprieme o katechézy svätého Cyrila Jeruzalemského, ktoré pútajú pozornosť hlavne pre svoj praktický obsah a majú veľký význam pre históriu katechézy a uskutočňovanie svätých tajín krstu, pomazania myrom a svätej Eucharistie. Takéto katechetické poučenia sa vykonávali v polovici 4. storočia pre tých, ktorí chceli prijať svätú tajinu krstu a ich cieľom bolo oboznámiť katechumenov s Božou ikonómiou spásy, správnym vysvetlením zla a pádu prvých ľudí do hriechu, vtelením Božieho Syna, učením o Cirkvi a svätých tajinách, morálkou a spôsobom života kresťanov.
Väčšinu Katechéz predniesol Cyril v Jeruzaleme v bazilike svätého Martýria, ale päť Mystagogických katechéz predniesol v chráme Zmŕtvychvstania v dobe Veľkého pôstu a Svetlého týždňa. Mal veľa poslucháčov, mužov i žien, rôzneho pôvodu, spoločenského postavenia a vzdelania. Všetkých spájala pripravenosť úprimne prijať do srdca kresťanské poučenia.
Cyril neopisuje sväté tajiny krstu, pomazania myrom a svätej Eucharistie, ani nepopisuje bohoslužobný poriadok ich vykonávania. Uvádza, hlavne v Mystagogických katechézach, zvláštne okamihy svätých tajín. Tak dáva možnosť získať predstavu o tom, ako sa vykonávali tieto sväté tajiny v jeho dobe v novopostavenom veľkolepom chráme Svätého hrobu, ktorý určite ovplyvnil poriadok konania svätých tajín.
Krst sa uskutočňoval v noci na Veľkú sobotu. Pripravujúci sa na prijatie krstu vstupovali na nádvorie krstiteľnice, obracali sa na západ a zriekali sa Satana, jeho skutkov a jeho uctievania. Potom sa obracali na východ, predniesli Symbol viery a vchádzali do krstiteľnice. Tam zobliekali svoj odev a zostávali nahí, čo symbolizovalo vzdanie sa starého človeka. Potom boli pomazávaní od hlavy po nechty olejom, ktorý symbolizuje spoločenstvo s Christom, očistenie od hriechov a vyhnanie zlých síl. Diakoni (v prípade krstenia mužov) a poverené ženy (v prípade krstenia žien) ich potom ponárali do krstiteľnice, aby prijali svätý krst. Trikrát vyznávali vieru vo Svätú Trojicu a trikrát sa ponárali do vody a vynárali z vody, čo symbolizovalo trojdňové pochovanie Christa v hrobe a Jeho zmŕtvychvstanie.
Pomazanie myrom sa uskutočňovalo hneď po krste myrom (olejom), ktoré získalo Božiu moc po osobitom prizývaní Svätého Ducha. Pokrstení, ktorí sa stali pripodobnení Christovi, boli pomazovaní svätým myrom na čelo, uši, nos a hruď, aby sa posvätili všetky ich zmysly. Ako na Christa zostúpil Svätý Duch, keď vyšiel z vody rieky Jordán, rovnako tak aj krstení prijímali pomazanie myrom, keď vystúpili z krstiteľnice. Pokrstení a pomazaní myrom v bielom rúchu boli potom v radostnej atmosfére vedení do chrámu Zmŕtvychvstania, opäť sa vracali do chrámu svätého Martýria a zúčastňovali sa na svätej liturgii a na svätej tajine Eucharistie.
Svätý Cyril Jeruzalemský sa snažil objasniť účinnosť a pôsobenie troch svätých tajín, s ktorými boli oboznámení novoosvietení. Vysvetľoval, ako a prečo sa veriaci vyslobodzujú z démonských síl, ako a prečo sa zjednocujú s Christom cez Svätého Ducha. Neoprel tri sväté tajiny len o Starú a Novú zmluvu, ale zdôraznil predovšetkým ich realizmus, skutočnú moc, ktorú v tajinách získavajú viditeľné zložky: voda, olej, chlieb a víno vďaka prizývaniu Svätého Ducha. Svätý Duch zasahuje a premieňa tieto zložky na skutočne posväcujúce, takže ich účastníci sa stávajú niečím iným, pretvárajú sa na Božích synov, na christov, na spasených.
Ako voda rieky Jordán sa posvätila, keď do nej vošiel Isus Christos, rovnako tak sa skutočne posväcuje voda určená na krst. Olej, ktorým sú pomazávaní pristupujúci k svätému krstu, vďaka prizývaniu Svätého Ducha získava skutočnú moc očisťovať hriechy a vyháňať démonské sily, ktoré sa spájajú so svetom mimo Christa. Účinnosť krstu má aj kladný výsledok, ktorým je synovstvo, účasť na utrpení a zmŕtvychvstaní Christa. Táto účasť je natoľko skutočná, nakoľko skutočné bolo utrpenie a zmŕtvychvstanie Christa, len s tým rozdielom, že pri krste sa táto účasť uskutočňuje v podobnosti, viditeľnými znakmi a konaním, ktoré však majú účinnosť vykonať ozajstnú spásu. Pomazanie pokrsteného svätým myrom završuje spoločenstvo s Christom a účasť na ňom. Pôsobením Svätého Ducha sa olej – myro stáva darom (charizmou) Christa a pôsobí prítomnosťou Božstva Svätého Ducha u veriaceho.
V myslení a teológii Cyrila Jeruzalemského je zvlášť citeľný realizmus svätej Eucharistie. Bol prvý, kto tak podrobne a jasne opísal premenu obyčajného chleba a obyčajného vína na telo a krv Christovu. Tak ako je istá a dosvedčená skutočnosť, že Isus Christos premenil vodu na víno na svadbe v Káne Galilejskej, rovnako tak je zaručená premena vína na Christovu krv. Fakt premeny chleba a vína na telo a krv vo svätej Eucharistii jasne pripisuje prizývaniu Svätého Ducha. Toto prizývanie ako prvý spomedzi cirkevných spisovateľov považuje za absolútne nevyhnutné. V textoch neskorších autorov je tento fakt považovaný už za úplne samozrejmý. Premenu (μεταβολή) chleba a vína na telo a krv vyjadruje slovesami μεταβάλλεται, είναι, ποιεί a γίνεται. Stále však zdôrazňuje skutočnosť premeny a účinnosť Eucharistie, čo sa stáva pochopiteľným vďaka Božej moci Svätého Ducha, ktorý premieňa to, čoho sa dotýka.
Eucharistické dary, ktorými sú telo a krv Christa, nazýva typom chleba a vína, nie symbolmi. Spoločenstvo s Bohočlovekom Christom znamená, že veriaci sa stáva toho istého tela a tej istej krvi ako Christos cez chlieb a víno vo svätej Eucharistii, ktorá je jedinou vhodnou potravou pre dušu, podobne ako obyčajný chlieb pre obyčajné telo, pretože tvorí telo Lóga. Prijímanie Eucharistie veriacim sa uskutočňuje so všetkou informáciou, to znamená, že veriaci môže mať vedomie tajinného aktu a vnútorne cítiť jeho účinok.
Ján Zozuľak
Bohozjavenie – pokrstenie Isusa Christa
