Historický prínos Byzantskej ríše
Jedným z najvýznamnejších historických prínosov Východorímskej (Byzantskej) ríše je ubránenie európskej civilizácie pred útokom islamu, ktorému neodolala ani Perzská ríša. Zabránila tak pohlteniu Európy islamom a umožnila jej ďalej sa rozvíjať na vlastných kultúrnych základoch. Jej ďalším veľkým historickým prínosom je zachovanie klasickej antickej vzdelanosti, jej prehĺbenie a kontinuálne pokračovanie filozofického myslenia. Prepisovanie rukopisov antických autorov byzantskými pisármi prispelo k zachovaniu antických diel, ktoré by inak upadli do zabudnutia. Práve tieto diela inšpirovali stredovekých mysliteľov a keď sa dostali na Západ, kde sa s nimi zoznámili humanistickí učenci, stali sa základom obrody európskeho myslenia a umenia.
Na vzniku talianskej renesancie, ktorá zahájila novú epochu rozvoja európskej kultúry, sa významnou mierou podieľali grécki učenci, ktorí ako emigranti prichádzali do Talianska, kam priniesli grécku vzdelanosť z Byzancie. Vznik talianskeho humanizmu by bol nemysliteľný, keby početní grécki učenci, ktorí už od polovice 14. storočia z rôznych dôvodov prichádzali ako emigranti do Talianska, nepriniesli so sebou desiatky a stovky rukopisov gréckych literárnych diel – počínajúc Homérovými básňami cez diela gréckych tragikov až po spisy helenistických autorov – a keby tam neboli zaviedli filologické metódy, ktoré sa v Byzancii rozvíjali už od 9. storočia, ale s ktorými sa západní intelektuáli zoznámili až vďaka nim.
(Zdroj: www.klemens.sav.sk/fiusav/doc/filozofia/2013/9/790-799.pdf)
Historický prínos Byzantskej ríše
