Konštantín (Cyril) a Metod

 

Úvod

 V období globalizácie sa čoraz častejšie stretávame so snahami malých národov upriamiť pozornosť na korene svojej kultúrnej identity. Je preto prirodzené, že aj Slováci si čoraz častejšie uvedomujú veľkosť svojej zložitej histórie. Pri príležitosti jubilea príchodu Konštantína (Cyrila) a Metoda na Veľkú Moravu sa nám naskytá príležitosť pripomenúť si pozitívne dôsledky byzantskej misie, ktorá pozdvihla nielen veľkomoravských Slovanov, ale výrazne prispela ku kultúrnemu rozmachu ďalších slovanských národov. Konštantín (Cyril) a Metod vytvorili nezabudnuteľné dielo vo vzťahu k christianizácii Slovanov a zorganizovaniu ich Cirkvi, ale aj vo vzťahu k spoločenskej organizácii a rozvoju duchovného života. Títo významní bratia sú spojujúcim článkom medzi gréckou (byzantskou) a slovanskou kultúrou, zaslúžili sa o kultúrnu premenu a o duchové, morálne a výchovne pozdvihnutie slovanských národov. Prostredníctvom diela Konštantína (Cyrila) a Metoda starí Slovania prijali kresťanstvo a tak sa ich život naplnil novými princípmi, ktorými sú hodnota ľudskej osobnosti, láska ľudského spolunažívania, vzájomné priateľstvo, rovnosť, pokoj, spravodlivosť. Kresťanstvo zároveň v praxi ukázalo, že rozšírenie Božieho slova do ľudských duší sa opiera o slobodu a nie o násilie, že si váži kultúru a identitu každého národa.

 Žiadosť o misiu

 Pevné základy duchovného života Slovanov a ich kultúrnej samostatnosti, ktoré pretrvali dodnes, položil veľkomoravské knieža Rastislav. V období jeho panovania prichádzali na územie Veľkej Moravy misionári, ktorí viac mysleli na politické zisky svojich pánov, než na zvestovanie učenia Isusa Christa. Moravania sa preto zdráhali prijímať vieru, ktorú prinášali títo misionári, lebo sa obávali, že s prijatím kresťanstva by sa mohli stať poddanými svojich susedov. Keď sa Rastislav stal panovníkom po prvom veľkomoravskom kniežati Mojmírovi okolo roku 846, chcel zabezpečiť pre svoj ľud život v mieri a bezpečí. Vedel, že zvestovanie Evanjelia môže priniesť ovocie len vtedy, keď slovanský ľud bude vyučovaný v zrozumiteľnom jazyku. Obrátil sa preto k rímskemu biskupovi so žiadosťou, aby vyslal na Veľkú Moravu učiteľov, ktorí by v zrozumiteľnom jazyku hlásali zvesť o spáse v Christu. Rímsky pápež však na jeho žiadosť neodpovedal a učiteľov neposlal. Vtedy sa Rastislav po porade s ostatnými veľkomoravskými veľmožmi obrátil s tou istou žiadosťou ku konštantínopolskému (carihradskému) patriarchovi Fótiovi. Cisár Michal III. a patriarcha Fótios uvítali Rastislavovu prosbu a poverili dvoch významných mužov, Konštantína (Cyrila) a Metoda, aby vykonali misiu na Veľkej Morave. Cisár Michal III. podporoval nenásilné šírenie kresťanstva, preto knieža Rastislav vo svojej prosbe cisárovi napísal: Ljudem našim pohaňstva sja otvrhšim i po christanesk sja zakon držaščim, učitelja ne imam takovaho, iže by ny v svoj jazyk istuju viru christiaňskuju skazal, da byša i iny strany toho zrjašče podobilisja nam. To posli nam, vladyko, episkopa i učitelja takovaho. Ot vas bo na vsja strany vsehda dobryj zakon ischodit.

Rastislav si uvedomoval, že blaho národa a jeho štátnosť nestačí stavať len na politických špekuláciách a prevahe vojenskej sily, či na materiálnom bohatstve, ktoré je pominuteľné a vzbudzuje len závisť susedov. Svoju pozornosť obrátil na pôsobenie rôznych kresťanských učiteľov, ktorí v dobe jeho panovania pôsobili na území Veľkej Moravy,² pretože v polovici 9. storočia prenikali na územie Veľkej Moravy rôzne kresťanské misijné prúdy z oblastí pri Dunaji, z európskeho juhu, juhovýchodu i západu. Boli to misionári z Grécka, Vlach (severného Talianska a Jadranu) a z Nemecka. Pri bohoslužbách používali cudzie jazyky – grécky a latinský, ktorým ľud nerozumel. Navyše, mnohí z nich sa pridržiavali len vonkajších foriem kresťanskej viery. „Bystrému duchovnému zraku kniežaťa nemohlo uniknúť ani to, že ľudské srdce nemôže trvale a s láskou priľnúť k živému Bohu a vystupovať k nemu v cnosti, keď Božie slovo bude národu hlásané v cudzej reči, ktorá je väčšine z nich nezrozumiteľná a nemilá. Nemôže cudzia reč, v ktorej je slúžená bohoslužba, preniknúť k ľudskému srdcu, aby ho uchvátila Božou prítomnosťou a udelila mu dary Svätého Ducha, ktoré môžu spôsobiť duchovné obrátenie, aby sa osobnosť človeka, najmä začínajúceho kresťana, zušľachtila, nabádala k dobru, vzdelávala a získala možnosť stať sa v plnosti dieťaťom nebeského Otca, Božím synom alebo Božou dcérou prostredníctvom (Božej) blahodate.“³

Knieža Rastislav si ako skúsený štátnik všimol, že z byzantského cirkevného prostredia „na všetky strany stále dobrý zákon vychádza“, to znamená nenásilný duch kresťanstva spojený s veľkou vzdelanosťou a kultúrnym bohatstvom. Cirkev v Byzancii nebránila žiadnemu národu konať bohoslužby v jeho materinskom jazyku a podporovala prekladanie Svätého Písma do jazykov rôznych národov, aby sa všetci ľudia dozvedeli o radostnej zvesti Evanjelia. Cirkev sa stala učiteľkou zbožnosti, čistoty a vzdelanosti. Vážila si osobnosť každého človeka a podporovala rozvoj samostatných cirkevných spoločenstiev, a tým identitu každého národa. Práve toto svetlo z Východu zasvietilo národu na Veľkej Morave, ktorý v tej dobe viedol knieža Rastislav. Nemecká misia naopak ohrozovala samostatnosť moravského štátu, pretože sa stávala predvojom vojenských výprav franských kráľov smerom na slovanský Východ.

Rastislav urobil vážne rozhodnutie, ku ktorému došiel po dohode so svojimi županmi, a v roku 862 napísal list byzantskému cisárovi Michalovi III., v ktorom ho požiadal, aby na Moravu poslal takého učiteľa a biskupa, ktorý by učil ľud v jeho vlastnom, slovanskom jazyku, aby sa Morave potom pripodobnili aj ďalšie slovanské národy, a tak vlastnou duchovnou kultúrou, samostatnou Cirkvou a písomníctvom mohli čeliť náporu zo západných oblastí. Je zrejmé, že Rastislav nežiadal akéhokoľvek učiteľa, ale pristupoval k tejto otázke veľmi zodpovedne. Rovnakú zodpovednosť vidíme aj u byzantského cisára Michala III. a u patriarchu Fótia, ktorí podporovali zvestovanie Evanjelia na území Veľkej Moravy.⁴

Doba, v ktorej Slovania na Veľkej Morave prostredníctvom kniežaťa Rastislava žiadali cisára Michala III., aby im poslal biskupa a učiteľa znalého slovanský jazyk, aby im odovzdal svetlo pravej viery v Trojjediného Boha, tvorí žiarivý medzník cirkevnej i národnej histórie. Cisár Michal III. Rastislavovi vyhovel a s požehnaním carihradského patriarchu Fótia poveril touto významnou misiou učeného Konštantína (Cyrila) a jeho brata Metoda, ktorých v roku 863 vyslal na Veľkú Moravu s mnohými darmi a listom pre knieža Rastislava, v ktorom mu píše: ,,Boh, ktorý prikazuje každému, aby prišiel k poznaniu pravdy (1Tim 2, 4) … videl tvoju vieru a úsilie a učinil i v našej dobe, že zjavil písmo pre váš jazyk…, aby ste aj vy boli pripočítaní k veľkým národom, ktoré oslavujú Boha svojím jazykom. A tak sme ti poslali toho, ktorému ho (písmo) Boh zjavil. Muža ctihodného a pravoverného, veľmi učeného a filozofa. Prijmi dar väčší a drahší ako všetko zlato, striebro, drahé kamene a pominuteľné bohatstvo. Pričiň sa, aby si s ním horlivo upevnil dielo a celým srdcom hľadal Boha. Nezamietaj spásu celku, ale povzbuď všetkých, aby nelenili, ale aby nastúpili na cestu pravdy, aby si aj ty, keď ich svojim úsilím privedieš k poznaniu Boha, prijal za to odmenu ako v tomto veku, tak aj v budúcom za všetky duše, ktoré uverili v Christa, nášho Boha, od teraz až na veky… podobne ako veľký cisár Konštantín.“⁵

 Kto boli Konštantín (Cyril) a Metod?

 Konštantín (Cyril) a Metod patrili k najvýznamnejším vzdelancom, akých Byzancia v tej dobe mala. Už pred príchodom na Veľkú Moravu získali misionárske skúsenosti u moslimov a Chazarov. Obaja bratia boli veľmi schopní aj po organizačnej stránke. Konštantín, ktorý pred smrťou prijal meno Cyril, bol učený filozof, teológ, básnik a hlavne vynikajúci, priam geniálny filológ. Vytvoril slovanské písmo a potom z gréckeho jazyka preložili Evanjelium a bohoslužobné texty do slovanského jazyka. Prostredníctvom cyrilského písma bol vyjadrený prvý slovanský jazyk, čo sa stalo základom slovanskej filológie. Metod mal právnické a administratívne znalosti. Spolu s Konštantínom (Cyrilom) dokončili christianizáciu Veľkej Moravy vytvorením veľkomoravskej cirkevnej organizácie a cirkevnej školy, čo slúžilo pre budovanie samostatného štátu. I keď sa stretli s mnohými prekážkami, svoju misionársku prácu vykonávali horlivo a s nadšením. Dobre zorganizovali život samostatnej Cirkvi a založili cirkevnú školu, ktorá vychovala vyše 200 žiakov. Slovania od toho času mohli slúžiť bohoslužby v zrozumiteľnom jazyku. Vďaka ich úsiliu mnohí spoznali Božie slovo, prijali kresťanskú vieru a dali sa pokrstiť. Významnú úlohu pri ich formovaní zohral patriarcha Fótios, profesor vysokej dvorskej školy,⁶ ktorý mal silný vplyv na Konštantína (Cyrila) a Metoda. Práve on sa zaslúžil o pozdvihnutie byzantskej vzdelanosti.

Pôvod Konštantína (Cyrila) a Metoda z gréckeho mesta Tessaloniki (Solún), kde sa v tých dobách hovorilo nielen grécky, ale i slovansky, prispel k tomu, že dobre poznali oba tieto jazyky. Narodili sa v gréckej rodine, ale slovanský jazyk si osvojili ako svoj druhý materinský a dokázali ho kultivovať a osloviť ním aj moravských a panónskych Slovanov. Tento jazyk – staroslovienčinu – svojou prekladateľskou prácou povýšili na literárny a bohoslužobný jazyk, schopný vyjadriť najjemnejšie teologické, filozofické a básnické zvláštnosti. Pre slovanské hlásky vytvorili veľmi dômyselné písmo. Zachovala sa nám jeho glagolská a cyrilská podoba. Do staroslovienčiny prekladali z materského gréckeho jazyka biblické, právnické a liturgické knihy. Na tomto mieste nemáme priestor predložiť najnovšie vedecké zistenia, týkajúce sa života a činnosti týchto dvoch bratov. Nepochybný však je grécky a kráľovský pôvod Konštantína (Cyrila) a Metoda, ako vnukov cisára Konštantína VI. – syna známej Irini Aténskej – a jeho prvej manželky Maríny – vnučky slávneho Filareta Filantropina. Je to zrejmé z genealogického stromu dvoch známych byzantských rodín Sergeja a Eutymie na jednej strane a Filareta a Teosevie na druhej strane.

Húževnatí, vedení Svätým Duchom, sa namáhali, aby vykonali Božie dielo. Vytvorili nielen cyrilské písmo, ale preložili liturgické knihy Cirkvi do slovanského jazyka a stali sa apoštolmi, osvietiteľmi, tvorcami slovanskej kultúry, pôvodcami slovanského národného sebavedomia a jednoty. Okrem kresťanskej viery Konštantín (Cyril) a Metod priniesli Slovanom aj byzantskú kultúru, vďaka čomu sa Slovania zaradili medzi kultúrne národy Európy. Ich kázanie nebolo spojené so žiadnou vypočítavou propagandou, ale túžbou odovzdať Slovanom zvesť o Božom kráľovstve a kresťanskej viere. Znamenití osvietitelia Slovanov sa usilovali o svedectvo a kázanie Božieho kráľovstva, preto pochopili, že Božie kráľovstvo je možné zvestovať v jazyku nielen zrozumiteľnom, ale v jazyku, ktorý hovorí do srdca poslucháča. A môže to byť akýkoľvek jazyk. Kultúra každého národa sa totiž odráža v jeho jazyku.⁷ Harmónia slova sa účinne podieľa aj na rozvoji umeleckého cítenia a významne prispieva v intelektuálnom vývoji osobnosti.⁸

Svätí bratia boli tak významní, že Bulharsko má svätého Cyrila ako „patróna výchovy“ a mnohé štátne školy nesú jeho meno. Je potrebné zdôrazniť, že nejde len o vynájdenie nejakej abecedy a základného písma, ale predovšetkým o preklad Svätého Písma a liturgických textov, ktoré sú neoceniteľnými pokladmi teologického myslenia, múdrosti, rétoriky, umenia, poézie a vzdelania. Gigantická práca slovanskej cyrilo-metodskej misie bola korunovaná prekladom celej Biblie, dielom, ku ktorému sa mnohé vyspelé národy v Európe odhodlali omnoho neskôr. Ľud na Veľkej Morave bol uchvacovaný bohoslužbami s nádherným duchovným obsahom, siahajúcim do čias apoštolov, citovou vrúcnosťou, sprevádzanou kultivovaným spevom, ikonografickým a staviteľským umením, a hlavne zrozumiteľným slovanským spevným jazykom. Tieto výsady a hodnoty uznali neskorší kultúrni činitelia všetkých národov, takže sa dnes stali celosvetovou hodnotou. V tom čase však na Západe pôsobilo dielo Konštantína (Cyrila) a Metoda ako čosi nové a obaja bratia museli vynaložiť mnoho úsilia, aby o oprávnenosti svojho diela presvedčili svojich nepriateľov.

 Odkaz diela Konštantína a Metoda

 Až po niekoľkých storočiach sa ukázalo, že veľkým úspechom bratov misionárov Konštantína (Cyrila) a Metoda bolo vytvorenie písomného jazyka, ktorý tvoril základ pre neskoršie slovanské jazyky. Bola tak daná sloboda myslenia týchto národov, čo sa stalo počiatkom literatúry, filológie a vo všeobecnosti celej ich obdivuhodnej kultúry vo všetkých rozmeroch. Ich začlenením do Cirkvi sa Slovania stali členmi jednej veľkej rodiny, ktorá bola v tej dobe na vrchole rozkvetu: rodiny kresťanských národov pod záštitou Konštantínopola. Význam tejto rodiny spočíva v tom, že mnohé národy pocítili, že stojí za to nerozdeľovať sa kvôli národnostnej nenávisti, pretože, keď panovala táto nenávisť, dochádzalo k veľkým násilnostiam, ale naopak, že môžu harmonicky spolu existovať. To, čo ich spájalo, bola ich spoločná kresťanská identita. Bolo teda celkom prirodzené, že národy východnej Európy a Balkánu začali odvtedy rozvíjať svoju kultúru počas mnohých storočí na spoločnej viere, mentalite a hodnotách. Toto spoločné dedičstvo si dnes môže každý ľahko uvedomiť, keď si všimne každú stránku ich života (náboženstvo, umenie, hudbu, tanec, komunity atď.).

Dielo Konštantína (Cyrila) a Metoda patrí všetkým slovanským národom, pretože kultivuje ich cestu. Zároveň je dielom, ktoré slávou pokrylo byzantskú Cirkev v dobe jej veľkého kultúrneho poslania. Dielo Konštantína (Cyrila) a Metoda je slávou slobodného a tvorivého ľudského ducha. Je orientáciou života k slobode slova a svedomia. Je veľkým symbolom kresťanstva všetkých dôb, ale predovšetkým našej súčasnej doby, teda diela služby pokoja a priateľstva medzi všetkými ľuďmi, ktorí tvoria Božie deti.

Misionárska, alebo lepšie povedané, apoštolská činnosť Konštantína (Cyrila) a Metoda sa môže porovnať len s aktivitou apoštola Pavla. Úspech kázania ľudí akéhokoľvek vzdelania závisí od existencie písma. Podľa autora životopisu Konštantín (Cyril) hovoril, že učiť národ bez kníh je ako písať na vode (Kap. XIV). Každý človek a každý národ má právo byť informovaný o kresťanskej viere a ak chce, môže ju nasledovať. Spasiteľ Isus Christos svojim učeníkom krátko pre svojím vystúpením na nebesá povedal: „Choďte, učte všetky národy“ (Mt 28, 19). Toto je počiatok misie Cirkvi. Všetky národy, nezávisle na národnosti, farbe pleti, jazyku, tradícii, majú právo vypočuť si Christovo Evanjelium. A na druhej strane, Cirkev musí ukázať v praxi, že uplatňuje Jeho prikázania.

O cyrilo-metodskej aktivite na Veľkej Morave v 9. storočí svedčia literárne pamiatky, napríklad staroslovanské, hlaholským písmom napísané Sinajské euchológium (liturgická kniha, používaná pri svätej liturgii a vysluhovaní svätých tajín – sviatostí), Sinajské hlaholské listy (zlomky liturgie svätého Jána Zlatoústeho), Pražské hlaholské listy (zlomky piesní sviatkov) a tiež obšírne Životopisy svätých Konštantína (Cyrila) a Metoda, ktoré boli napísané v cyrilo-metodskej družine ešte na Morave po smrti oboch učiteľov v 9. storočí. K nim patria aj služby, zostavené na ich počesť a neskoršia cirkevnoslovanská literatúra, ktorá vznikla na území přemyslovských Čiech. Rovnako aj archeologické nálezy z lokalít Moravy a Slovenska, ktoré sa vzťahujú k 9. storočiu, naznačujú byzantské dispozície základov niektorých veľkomoravských chrámových stavieb s priestrannými predsieňami pre vyučovanie.

Konštantín (Cyril) a Metod zapreli samých seba a tak veľmi sa stali Slovanmi ako Slovania, aby Slovanov získali pre Christa, takže dokonca aj dnes si mnohí kladú otázku, či je možné, aby neboli Slovania? Často sa zdôrazňuje fakt, že Konštantín (Cyril) a Metod priniesli na územie Veľkej Moravy jazyk a písmo. Vďaka ich práci sa slovanský jazyk stal naozaj jedným z najvýznamnejších a najvznešenejších v Európe. Ale musíme si uvedomiť, že oni nepriniesli mŕtvy jazyk, oni Slovanom priniesli čosi viac. Priniesli jazyk lásky. Tento jazyk lásky je najsilnejším svedectvom Evanjelia. Pominú sa všetky jazyky sveta, pominú sa všetky svetové kultúry, ale jazyk lásky, jazyk Evanjelia ostane naveky. Prečo? Odpoveď je veľmi jednoduchá: Pretože Evanjelium prináša všetkým obyvateľom zemegule zvesť o spáse, o vykúpení z hriechu, o priblížení sa Božieho kráľovstva, o zbožštení, o zjednotení Boha a človeka v osobe vteleného Boha Syna, Bohočloveka Isusa Christa.

 Záver

 Stojíme pred perspektívou ideologických, technologických a spoločenských zmien, ktoré ovplyvňujú ľudský život a kultúru. Vzájomné rozdelenie ľudí, náboženské, národnostné, ideologické, väčšinové a menšinové vedie k zbytočným nedorozumeniam. Potrebujeme nové meradlá vzájomnej úcty. Vyžaduje sa pochopenie skutočnosti okolo nás, aby sme inak videli to, čo prichádza. Musíme preto opakovať všetkým kázanie Konštantína (Cyrila) a Metoda, vieru v Isusa Christa, lásku a jednotu, pokoj celému ľudstvu. V období európskej integrácie sa ukazuje, že Eu­rópa je komplexným systémom kultúrnych a duchovných hodnôt, pretože počas dlhých storočí dochádzalo k neustálemu vzá­jomnému ovplyv­ňovaniu. Aby Európa mohla doceniť svoju bohatú tradíciu a kultúru v rámci zjednotenej Európy, je nevyhnut­né hlbšie študovať rôzne aspekty európskeho kultúrneho dedičstva tak, aby sa nestratila rôznorodosť a bo­hatstvo rôznych Európ­skych kultúr v zjednotenej Európe. Práve preto je dôležité vyzdvihovať dôležitosť byzantskej kultúry⁹ pre Európu, ktorú nám priniesli Konštantín (Cyril) a Metod, a po­chopiť jej politický a kultúrny odkaz ako istý model pre vy­tváranie súčasného spolužitia národov v jednej veľkej krajine, akou je Európska únia.

 

Ján Zozuľak