Konštantínova definícia filozofie
Konštantínova definícia filozofie pravdepodobne ukrýva vplyv antického myslenia, čo súvisí s jeho štúdiom filozofie na univerzite v Konštantínopoli, ako objasňuje F. Dvorník: „Táto definícia vychádza zo stoického učenia, že vedenie spočíva v poznaní vecí božských a ľudských. Druhá časť Konštantínovej definície pripomína Platónovu myšlienku, že človek sa má podľa svojich schopností priblížiť k Bohu“.
Rozpoznanie stoického prvku (poznávanie božských i ľudských vecí) v prvej časti tejto definície a platónskeho (človek sa môže priblížiť k Bohu) v jej druhej časti prináša isté problémy, ako upozorňuje A. Avenarius: „Zdá sa, že analytický prístup a rozbitie definície na dve časti do značnej miery spôsobilo precenenie antických vplyvov v diele Konštantínovom. Takýmto postupom sa stráca zo zreteľa celková výstavba definície a uniká jej základný zmysel. Je nesporné, že definícia ako taká v plnej miere rešpektuje stredoveký názor: antické prvky, ktoré ju tvoria, predstavujú akýsi formálny rámec a sú podriadené myšlienke, že poznávanie má svoje oprávnenie vtedy, keď slúži poznaniu božských vecí. Poznávanie ľudských vecí je tu tolerované, resp. jeho úloha je daná poslaním v procese poznávania vecí božských, t. j. v podstate je tu povedané v určitej obmene to, čo tvorí častý topos iných súdobých byzantských hagiografických diel a čo vychádza i z chápania patristickej literatúry. V Konštantínovej definícii nič nenaznačuje, že by sa tu objavila skutočne humanistická myšlienka, ktorá by priznávala skúmaniu sveta a človeka autonómnu, tým menej rovnocennú gnozeologickú hodnotu“.
(Zdroj: www.klemens.sav.sk/fiusav/doc/filozofia/2013/9/790-799.pdf)
Konštantínova definícia filozofie
