Ako často je potrebné sa spovedať
Moderátor: Jeden z našich divákov sa pýta: „Každú nedeľu pristupujem k svätému Prijímaniu, ale nedokážem pochopiť, ako často je potrebné sa spovedať. Zároveň nemám ani svojho duchovníka.“
Odpoveď starca Nikona Lazaru:
Ak nemáš duchovníka, ako sa budeš spovedať? V prvom rade je potrebné nájsť si duchovníka a raz sa pri ňom dobre vyspovedať, aby spoznal celý tvoj duchovný život podobne, ako lekár musí vedieť všetko o chorobe pacienta, ktorý k nemu prišiel. Po takejto spovedi je dôležité sa spovedať čo najčastejšie, samozrejme po dohode s duchovníkom, a k svätej Eucharistii pristupovať na každej svätej liturgii. Liturgie sa slúžia práve preto, aby sme pristúpili k svätému Prijímaniu. Nie je to len nejaké divadelné predstavenie, počas ktorého sa pozeráme, ako kňaz číta modlitby, ako pekne dvíha ruky, krásne okuruje kadidlom alebo ako spievajú chrámoví speváci. Chrám nie je koncertná sála. Svätá liturgia sa koná preto, aby sme pristúpili k svätému Prijímaniu, kvôli ničomu inému.
Našťastie nedodržiavame niektoré cirkevné pravidlá. Napríklad existuje pravidlo, ktoré hovorí o tom, že ak kresťan nepristúpi k svätej Eucharistii tri nedele nasledujúce za sebou, podlieha vylúčeniu z Cirkvi. Ešteže ho nedodržiavame! Toto pravidlo však ukazuje, aká dôležitá je svätá liturgia. Prví kresťania, a nielen oni, ale aj v neskorších dobách, si nevedeli ani predstaviť čakať celý týždeň, od jednej nedele do druhej, a nepristúpiť k svätému Prijímaniu. Oni k svätému Prijímaniu pristupovali aj počas týždňa. Keďže vo Veľkom pôste sa svätá liturgia slúži iba v sobotu a nedeľu, vytvorili si akúsi pseudo-liturgiu – Liturgiu vopred posvätených darov. Táto liturgia nie je skutočnou liturgiou, pretože sväté Dary boli posvätené na kompletnej liturgii v nedeľu a ostávajú odložené v darochraniteľnici. Počas týždňa sa spolu s večernou bohoslužbou slúži nekompletná liturgia len preto, aby sme mali možnosť prijať Telo a Krv Isusa Christa. Samotná existencia Liturgie vopred posvätených darov jasne svedčí o tom, akým veľkým hriechom je zriedkavé prijímanie svätých tajín Tela a Krvi Isusa Christa. Pristupovať k svätému Prijímaniu iba v sobotu a nedeľu nestačí. Sväté tajiny by sme mali prijímať aj počas týždňa. Ako hovorí svätý Paisij Svätohorský, tradícia sa začala považovať za nesprávnu prax a nesprávna prax naopak za tradíciu. Takýmto spôsobom sa porušenie pravidla, keď ľudia začali prijímať svätú Eucharistiu len v nedeľu, začalo nesprávne považovať za tradíciu. To je porušenie tradície, nie tradícia! Veď tradícia spočívala práve v tom, aby sme k svätému Prijímaniu pristupovali aj počas týždňa.
Častá účasť na svätej Eucharistii je pochopiteľne možná vždy, keď neexistuje prekážka, ktorá by nám bránila prijať sväté Dary. Na takúto prekážku nás upozorní náš duchovník. Presne z toho dôvodu sa nespovedáme vždy pred svätou liturgiou. Duchovník nám napríklad môže povedať, aby sme pristupovali k svätému Prijímaniu každú nedeľu, alebo každú druhú nedeľu, alebo na každej liturgii, okrem prípadov, keď upadneme do ťažkého hriechu, ako je napríklad odsúdenie, cudzoložstvo, nevyplatenie mzdy zamestnancovi a podobne. V takom prípade by človek mal ísť na spoveď, aby mohol pristúpiť k svätému Prijímaniu. Ak nekonáme takéto hriechy, môžeme pristupovať k svätej Eucharistii stále.
Moderátor: Otče, v Grécku je veľmi dobrá tradícia nepristupovať k svätému Prijímaniu len vtedy, keď človek zhrešil nejakým konkrétnym hriechom. V Rusku však existuje trochu divná prax a zo svätej spovede sa stala „priepustka“ k svätému Prijímaniu. Človek, ktorý nevykonal vážny hriech, pociťuje psychologický nátlak, pretože aj tak sa musí spovedať. V tomto prípade človek na spovedi nerozpráva o svojich hriechoch, ale o istých obavách, starostiach a pod. Hoci nemá čo povedať, pretože sa spovedal pred týždňom, musí to urobiť znova.
Starec Nikon: Je to veľká chyba. Keď ľudia v chráme idú na sväté Prijímanie a popri nich čakajú iní ľudia na spoveď, azda môže niekomu kňaz pred všetkými zúčastnenými povedať: „Ty nechoď na sväté Prijímanie, postav sa ďalej?“ Ak to urobí, zahanbí dotyčného človeka a pred všetkými ho poníži. Môže sa stať, že tento človek potom ani nepríde do chrámu. Azda sa dá pred všetkými povedať: „Nie, ty nechoď na sväté Prijímanie?“
Moderátor: Nie je pravidlom, že spoveď prebieha pred všetkými.
Starec Nikon: Ľudia sa často spovedajú vtedy, keď sa už začne sväté Prijímanie. Sám som videl, ako kňazi v Rusku stáli v epitrachiľoch a spovedali priamo pred začatím svätého Prijímania, aby ľudia potom mohli pristúpiť k čaši.
Uveďme si príklad: Žena spáchala hriech, pre ktorý nemôže pristúpiť k svätému Prijímaniu, a kňaz jej povie: „Odíď!“ Jej muž to uvidí a začne uvažovať: „Čo urobila moja manželka, že ju kňaz nepustil k svätému Prijímaniu? Možno zhrešila s iným mužom.“
Neexistuje väčší hriech, ako spojenie spovede a svätej Eucharistie. Dávajte pozor! Sú to dve rôzne tajiny. Je to to isté, akoby ste povedali dospelému človeku, ktorý sa rozhodol prijať svätý krst: „Keď si prijal svätý krst, musíš prijať aj svätú tajinu kňazstva!“ Ako to vzájomne súvisí? Svätá tajina spovede je jedno a svätá tajina Eucharistie je druhé, preto sa spovedáme nezávisle na svätom Prijímaní. Príčinou odlišnej praxe v Rusku môže byť cudzí, napríklad rímskokatolícky vplyv.
„Tradícia“ spovedania pred svätým Prijímaním je veľmi hlúpa. Ak nemáš čo povedať, je nezmyselné prísť a vymýšľať si niečo, len aby ti potom kňaz povedal: „Choď a pristúp k svätej Eucharistii“, alebo, ak si naozaj spáchal veľký hriech, aby ti povedal: „Odíď!“ Nie je azda hanbou pre kňaza robiť takéto veci? Čo ak po takejto udalosti v rodine vzniknú problémy? Toto už nebude od diabla. Tieto problémy spôsobí kňaz, ktorý ti pred všetkými ľuďmi povie, aby si nepristúpil k svätej Eucharistii.
V jednom ruskom chráme som videl, ako ľudia pristupovali k svätému Prijímaniu a z obidvoch strán stáli dvaja kňazi v epitrachiľoch a spovedali ľudí priamo pred svätou Eucharistiou. To je nemysliteľné, nepochopiteľné a neprípustné! K svätej Eucharistii samozrejme nemôžeme pristupovať bez spovede, ale ak sme sa predtým vyspovedali a duchovník nám povedal, aby sme pristúpili k svätému Prijímaniu, pristúpime k svätému Prijímaniu, keď sme nespáchali konkrétny hriech. Keď chcú k čaši pristúpiť stovky ľudí a v chráme je len jeden kňaz, ktorý ich môže vyspovedať, ľudia ostanú bez svätého Prijímania, pretože ich nestihol vyspovedať. Je to neprípustné! V našej gréckej Cirkvi takáto situácia našťastie nie je. Reformy, ktoré zaviedol Peter I. v ruskej Cirkvi, vniesli do života Cirkvi veľmi veľa rôznych prvkov zo západu. Nie je to len architektúra, hudba či maľby. Peter I. otvoril dvere, cez ktoré do ruskej pravoslávnej tradície vošlo veľa nesprávnych vecí a cudzích zvykov. Áno, na jednej strane sa počas vlády Petra I. Rusko obrátilo k západnému svetu, ale na druhej strane si zničilo svoju duchovnú tradíciu. Bolo by dobré sa potichu vrátiť k autentickým koreňom. Vrátiť sa tak, aby sa jednoduchí, či málo vzdelaní ľudia nepohoršili. Vráťme sa späť k starým duchovným tradíciám!
Rozhovor s otcom Nikonom na Svätej Hore Atos preložil pravoslávny pútnik
Ako často je potrebné sa spovedať
