Christovo narodenie
„Dnes sa v Betleheme Christos rodí z Panny, dnes sa začína Bezpočiatočný a Slovo sa stáva telom, nebeské mocnosti sa radujú a zem sa veselí s ľuďmi, mágovia prinášajú Vládcovi dary, pastieri sa čudujú Narodenému a my neustále spievame: sláva na výsostiach Bohu a na zemi pokoj, v ľuďoch Božie zaľúbenie.“
Aká veľká pravda je vyjadrená v týchto slovách, aká veľká radosť napĺňa ľudský rod! Dnes sa rodí Ten, ktorý večne existuje a stáva sa tým, čím nikdy nebol. Je Bohom a stáva sa človekom. Ale aj keď sa stáva človekom, zároveň zostáva Bohom. V kondaku1 na sviatok Christovho narodenia spievame: „Dnes Panna večného rodí“, to znamená, Ten, ktorý sa predvečne rodí z Otca nevysloviteľným spôsobom, rovnako nevysloviteľným spôsobom sa dnes rodí z Panny. V jasliach leží Ten, ktorý má trón v nebesiach!
Ale čo znamenajú slová „dnes sa začína Bezpočiatočný“? Tieto slová vyjadrujú pravdu o tom, že Boh Slovo, druhá osoba Svätej Trojice, sa večne rodí z Otca a ako Boh nemá počiatok. Teda je takým istým Bohom, ako Boh Otec, súpodstatný s Ním. Ale Boh Slovo, druhá osoba Svätej Trojice, svojím narodením z Panny vstupuje do času a začína sa Jeho život ako narodeného Isusa Christa, Spasiteľa (Záchrancu) ľudského rodu.
Pravdou je, že z Boha sa rodí Boh, pravdou je i to, že z Panny sa rodí človek. V nebesiach je jediný, ktorý sa rodí len z Otca, Jeho Jednorodený Syn. A na zemi je jediný, ktorý sa rodí len z Panny, jej Jednorodený Syn. Pri Jeho nebeskom rodení si nemôžeme predstaviť matku, rovnako ako pri Jeho pozemskom rodení si nemôžeme predstaviť Otca. Boh Ho rodí Božím spôsobom a Panna Ho rodí zo Svätého Ducha, tak isto Božím spôsobom. A tak ľudskými slovami nemôžeme vysvetliť Jeho nebeské rodenie, ani Jeho vtelenie.
Spolu so svätým Jánom Zlatoústym môžeme povedať: „Ten, ktorý sa nevysloviteľne rodí z Otca, pre mňa nevyjadriteľne sa dnes rodí z Panny.“ Pravoslávna teológia zdôrazňuje fakt, že Panna porodila Syna a aj po pôrode zostala Pannou. Je to veľké a nepochopiteľné tajomstvo, že Panna porodila bez muža a opäť zostala Pannou. Toto tajomstvo ľudský rozum nedokáže pochopiť, ani objasniť. Boh, ktorý stvoril celý svet, ktorý stvoril všetky zákony prírody, tieto zákony môže zmeniť a v tomto prípade sa tak aj stalo. Svojim narodením ukázal svetu, že aj keď sa stal človekom, nenarodil sa ako človek, ale spôsobom, ktorý prináleží len Bohu.
Ten, ktorý stvoril Adama z panenskej hliny, Ten, ktorý potom z Adama stvoril ženu, sa dnes rodí z Panny Márie. Adam, vtedy bez ženy, dostal ženu, Panna, teraz bez muža, porodila muža. Adam zostal neporušený, keď mu Boh vybral rebro a stvoril ženu. Neporušená zostala i Panna, keď sa z nej narodilo dieťatko.
Diabol kedysi oklamal pannu Evu a teraz Boží anjel zvestuje spasiteľnú zvesť Panne Márii. Kedysi Eva vyslovila slovo, ktoré sa stalo príčinou smrti a teraz Mária porodila Slovo, ktoré sa stalo príčinou večného života. Slovo Evy poukázalo na strom, ktorý vyhnal Adama z raja. Slovo Márie ukázalo na kríž, ktorý Adama opäť vrátil do Raja.
Od chvíle, kedy prví ľudia, Adam a Eva, porušili Božie prikázanie a boli vyhnaní z Raja, hriech vošiel medzi človeka a Boha ako stena nepriateľstva. Človek odstúpil od Boha, ktorý ho z lásky stvoril a upadol do područia diabla, hriechu a smrti. A tak, podľa slov svätého Jána Zlatoústeho, „pred príchodom Isusa Christa bola naša ľudská prirodzenosť ovládnutá diablom, hriechom a smrťou… Diabol nás oklamal, hriech nás zabil a smrť nás pochovala.“
Láskavý Boh neopustil úbohého človeka, ale poslal na zem svojho Jednorodeného Syna, aby sa stal človekom, ktorý bol stvorený podľa Božieho obrazu a Božej podoby. Túto pravdu spievame v ďalšej piesni slovami: „Christos sa rodí, aby obnovil dávno padlý obraz.“2
Je potrebné sa zamyslieť nad tým, že Pán nestvoril nejaké druhé telo, aby sa v ňom ukázal na zemi. Vzal na seba telo človeka, tú hmotu, z ktorej bol stvorený Adam. Medzi Bohom a človekom sa tak uskutočnilo tajomné zjednotenie a diabol, ktorý zotročil človeka, musel od neho utiecť. Boh sa stáva človekom, ale rodí sa ako Boh.
Pravoslávne bohoslužobné piesne na sviatok Christovho narodenia sú preniknuté veľkou teológiou a napĺňajú nás veľkou radosťou a optimizmom. Tieto slová opakujeme každý rok, a predsa vždy sú to pre nás akoby nové slová, slová našej spásy, na ktoré možno pri každodennom zhone pozabudneme. Pravoslávna cirkev sústreďuje svoju pozornosť na intenzívny bohoslužobný život veriaceho kresťana, aby realita Christovho narodenia prenikla hlboko do srdca každého z nás a aby sme sa radovali z toho, že „Boží Lógos sa stal človekom, aby sme sa my stali bohmi,“ ako hovorí svätý Atanáz Veľký.
Boh je Bohom podľa svojej Božej prirodzenosti a človek má možnosť stať sa bohom podľa Božej blahodate, keď zareaguje na veľkú a spasiteľnú udalosť pre všetkých ľudí na tomto svete: „Dnes sa v Betleheme Christos rodí z Panny… a Slovo sa stáva telom,“ prijíma ľudskú prirodzenosť každého z nás, aby ju vyniesol k Božiemu trónu, už nie v hriechu a smrti, ale slobodnú od hriechu a smrti, slobodnú od moci diabla, preto zbožštenú.
Ján Zozuľak
Kondak je krátka bohoslužobná pieseň, ktorá objasňuje podstatu oslavovaného sviatku. 2 Z cirkevnej piesne rannej bohoslužby (utrene) na sviatok Christovho narodenia na Boh Pán – i teraz (Pripravuje sa Betlehem…).
