Čo je človek
Prorok kladie otázku: „Čože je človek, že naňho pamätáš, alebo syn človeka, že o neho dbáš?“[1]
Položil si si niekedy otázku: Kto si, odkiaľ si, kam kráčaš? Táto otázka je pre človeka záhadou.
Mnohé teórie a mnohé filozofie boli rozvinuté na základe tejto otázky. Čo je človek? Zviera, ktoré sa kedysi vyvinulo a stalo človekom? Podľa Božieho slova je korunou stvorenia, pánom sveta, jedinečným Božím stvorením?
Keď je človek zviera, potom je najnešťastnejší zo všetkých zvierat, pretože zvieratá netrpia, nepotrebujú nemocnice, sirotince, ústavy, nie sú ohrozované drogami, vojnami, ani týrané chorobou AIDS, hladom, nepotrebujú väznice, vyhnanstvá, nútené práce a ďalšie miesta, ktoré trápia človeka. Ako je možné vysvetliť všetko toto, akú odpoveď môžeme podať?
Odpoveď nám dáva Božie slovo. Človek má nesmrteľnú dušu, nie je zviera, ani opica. Je Boží obraz a bol stvorený „podľa Božieho obrazu a podoby“. Ak ho hriech a vzdialenie od Boha zmenili na zviera, za to nie je vinný Boh, ale človek, ktorý si vybral túto možnosť. Prorok hovorí: „Človek necítil svoju česť a stal sa podobný nerozumným zvieratám.“[2]
To znamená, že človek pochádza od Boha a bol Stvoriteľom obdarený takými schopnosťami, aby mohol dobyť a podriadiť si všetko stvorenie: „Všetko si podriadil pod svoje nohy.“
Hodnotou človeka nie je jeho telo, ani jeho múdrosť, ani jeho sila. Hodnota človeka je v duchu, duši človeka. Žiaľ, väčšina z nás nevie alebo neverí, že človek nosí v sebe nesmrteľnú dušu. To, čo zaniká, je hmotná zložka človeka, jeho telo, ale jeho duša je nesmrteľná a po jeho smrti sa vracia k Bohu.
Koľkokrát hovoríme: „Toto sú ostatky toho.“ Čo znamená slovo ostatky? Pochádza zo slovesa ostať a vynára sa otázka: Čo ostáva z mŕtveho? Má všetky údy tela, len jedno nemá: dušu, ktorá opustila telo.
Teda človek je Božie stvorenie, pochádza od Boha, má nesmrteľnú dušu a smrťou sa opäť vracia k Bohu. Cieľ človeka je nebo, večnosť. Na tejto zemi je dočasný, pominuteľný, prechodný chodec, jeho vlasť je inde. Apoštol Pavol píše: „Lebo nemáme tu trvalého mesta, ale hľadáme budúce.“[3]
Prevzaté z knihy: P. Panagiotidis: Cesta s Bohom. Kallipetra – Rachis Veroias, Grécko 2001.
Čo je človek
[1] Žid 2, 6.
[2] Ž 48, 13.
[3] Žid 13, 14.
