Zmysel katechetickej práce

 

 

   Zmyslom katechetickej práce je začlenenie katechumena do Božieho kráľovstva cez premenu v Christu a vo Svätom Duchu, ako je zrejmé zo slov: „Buďme vytrvalí v zápase, ktorý máme pred sebou, hľaďme na Isusa, Vodcu a Dokonávateľa viery.“[1] Najvyšší cieľ Novej zmluvy týkajúci sa účasti na živote Christa apoštol Pavol opisuje slovami: „Pre Christa som všetko stratil, aby som získal Christa a mohol byť v Ňom ako taký, ktorý nemám vlastnú spravodlivosť zo zákona, ale z viery v Christa, spravodlivosť z Boha, založenú na viere, aby som poznal Jeho a moc Jeho zmŕtvychvstania, ako aj účasť na Jeho utrpeniach, pripodobňoval sa Jeho smrti, aby som len nejako dospel ku vzkrieseniu z mŕtvych.“[2] V tejto perspektíve vyučený v Christu „zabúda na to, čo je za ním a siaha po tom, čo je pred ním, lebo cieľ má vždy pred očami a beží za odmenou nebeského Božieho povolania v Christu Isusovi“[3].

   Spása človeka v Christu je možná len začlenením sa do Tela Isusa Christa, ktorým je Cirkev, za predpokladu vyznania viery a následného prijatia krstu v mene Svätej Trojice. Preto prvoradou katechetickou povinnosťou v súlade s výzvou Isusa Christa: „Choďte do celého sveta a kážte Evanjelium všetkému stvoreniu“[4] je katechéza tých, ktorí chcú prijať svätý krst ako aj tých, ktorí ho už prijali, ale málo vedia o kresťanskej viere. Impulzom pre katechetickú prácu sú slová Spasiteľa: „Choďte a učte všetky národy, krstiac ich v mene Otca i Syna i Svätého Ducha, učiac ich zachovávať všetko, čo som vám prikázal.“[5] Ak preskúmame rozdiel medzi slovami učte (μαθητεύσατε) a učiac (διδάσκοντες) a zamyslíme sa nad ich obsahom, zistíme, že tu ide o kázanie (κηρύττειν)[6] a vydanie svedectva (μαρτυρίαν)[7] s cieľom obnovy katechumenov v Christu, pretože Cirkev prináša ľuďom nové stvorenie (καινή κτίσις)[8], nový život v Christu a volá všetkých, aby sa stali Christovým Telom, aby sa zúčastnili na živote Trojjediného Boha. „Ak je niekto v Christu, je nové stvorenie“[9] a to znamená, že katechéza má viesť k čo najlepšiemu vyjadreniu účasti (μέθεξιν) na živote Christa a viesť k pravoslávnemu vzdelávaniu, ktoré svätý Gregor Teológ vyjadril slovami: „S Christom musím byť pochovaný, s Christom budem vzkriesený, aby som sa s Christom stal spoludedičom, aby som sa stal Božím synom, samotným bohom.“[10]

   Boh sa prihovára k človeku cez evanjeliovú kázeň a človek odpovedá cez pokánie – zmenu starého spôsobu života, cez vyznanie viery a prijatie svätého krstu. Z toho vyplýva, že katechéza i krst, ako vstupná tajina do života Cirkvi, sú otázky nanajvýš dôležité pre každého veriaceho, ale aj pre život celej Cirkvi, pretože vstup do Cirkvi nie je len osobnou záležitosťou jednotlivca, ale týka sa celej Cirkvi. Vtelený Boží Lógos, ktorý sa podľa slov Maxima Vyznávača ukrýva vo všetkých evanjeliových prikázaniach, je prinášaný človeku ako „živé Božie slovo, účinné a ostrejšie ako každý dvojsečný meč“[11]. Keď človek bezvýhradne prijme Božie slovo, budú mu poskytnuté všetky predpoklady pre druhé narodenie,[12] ktoré sa uskutočňuje zásadne cez krst a napĺňa sa dynamicky cez svätú tajinu pomazania myrom.

   Katechetická práca musí byť teologicky podložená a má vyjadrovať vieru i vedomie Cirkvi, lebo v opačnom prípade bude len egocentrickou, humánnou, psychologickou a moralizujúcou výchovou, bez pôsobenia Svätého Ducha. Mohlo by sa zdať, že pomáha človeku, avšak neposväcuje ho, ani ho nezbožšťuje a preto ho ani nezachraňuje. Podľa slov archimandritu Georgia, katechetická práca musí „čerpať z teológie Otcov, askézy, modlitby, svätých tajín a bohoslužieb Cirkvi“[13], lebo len tak môže podstatne pomôcť súčasnému strápenému a nešťastnému človeku. A pokračuje: „Uvedomenie si svojej povinnosti katechézy pokrstených zo strany pastierov našej Cirkvi považujeme za prvý predpoklad na vylepšenie katechetického prínosu Cirkvi voči mládeži. Pastieri nesmú upokojovať svoje svedomie myšlienkou, že katechéza je záležitosťou niektorých horlivých laikov alebo misionárskych organizácií.“[14] Veď do matrík cirkevných obcí sú mená pokrstených zapisované preto, aby boli známe pastierom, ktorí majú dohliadať na ich duchovný rast a starať sa o ich katechézu. Keď sa pastieri Cirkvi nebudú zaujímať o mládež a ohraničia svoje pôsobenie len na vykonávanie bohoslužieb a vydávanie potvrdení o krste, katechéza na ich cirkevných obciach bude živoriť.

 

Ján Zozuľak