Mýtnik a farizej
Vyznať svoje hriechy nie je ťažké pre toho, kto bojuje so svojimi vášňami – nedostatkami a snaží sa premeniť ich na cnosti. Skôr, než je človek schopný vyznať svoje hriechy, musí ich oľutovať vo svojom srdci a rozhodnúť sa pre pokánie. Aby sa však dokázal skutočne kajať, musí poznať svoje hriechy, pretože poznanie hriechov je počiatkom ozajstného pokánia.
Žiaľ, človek, ktorý je spútaný hriechom, je ním natoľko zaslepený, že nie je schopný rozlíšiť medzi dobrom a zlom. Keď nám chýba vedomie toho, čo vo svojom živote konáme dobre a čo zle, nevieme, z čoho sa máme spovedať. Pokiaľ nerozoznávame dobro od zla a neprotivíme sa zlu, nežijeme kresťanským životom. Keď začneme odsudzovať seba samého za hriechy, keď zatúžime po obnove, vstúpime na cestu kresťanského života.
Máme pred sebou mýtnika a farizeja. Farizej chodil do chrámu, konal dobré skutky, ale nemôžeme o ňom povedať, že žil správnym životom. Prečo? Lebo bol spokojný sám so sebou. Necítil sa nehodný, ba naopak, chválil sa svojou spravodlivosťou a nevidel hriechy, ktoré sa v ňom ukrývali. Na druhej strane mýtnik nekonal dobré skutky, ale videl svoju hriešnosť, preto prosil Boha o zľutovanie. Mýtnik je pre kresťanov príkladom hlbokého precítenia svojej hriešnosti.
Boh nezachraňuje človeka bez jeho účasti na diele spásy. Ak človek neoľutuje svoje hriechy, Boh mu nemá čo odpustiť. Keď prídeme k spovedi a povieme kňazovi, že sme nič zlé nevykonali, aký zmysel má naša spoveď? Prišli sme oklamať Boha, ktorý vidí do nášho srdca a vie o každom našom skutku i myšlienke? Možno si povieme, že nebudeme kňaza obťažovať svojím konaním či myšlienkami. Možno si ani neuvedomujeme, že kňaz pri spovedi je len svedkom a sprostredkovateľom pred Bohom, je naším pomocníkom a radcom pri vykonaní ozajstného pokánia pred Bohom, ktorý nám odpustí hriechy, ktoré pred Ním vyznáme.
Priznanie sa k všetkým hriechom pred svedkom určite nie je ľahké. Červenáme sa a máme pocit hanby. Ale keď sa nehanbíme vykonať hriech, prečo sa hanbíme vyznať ho pred kňazom? Priznať si zlý skutok len pred Bohom nie je také zahanbujúce, preto mnohí ľudia nepristupujú k spovedi a myslia si, že stačí, keď doma počas modlitby pred ikonou vyznajú svoje hriechy. To však nestačí. Keby to stačilo, Christos by nedal apoštolom moc odpúšťať alebo zadržať hriechy. Jasne im povedal: „Ozaj, hovorím vám, čokoľvek zviažete na zemi, bude zviazané v nebi, a čokoľvek rozviažete na zemi, bude rozviazané v nebi.“ Túto moc dostávajú kňazi od Boha pri chirotónii, preto môžu odpúšťať (rozviazať) alebo zadržať (zviazať) hriechy človeka.
Ján Zozuľak
Mýtnik a farizej
