Pokánie je druhý krst
Pokánie bolo Otcami Cirkvi pomenované „druhým krstom“ alebo „obnovením krstu“. Prvým krstom začíname svoju cestu do Božieho kráľovstva. Láska nášho Boha Otca pozná ľudskú slabosť a možnosť nášho pádu, preto nám dala druhý krst, pokánie, ktorým sa človek môže znovu postaviť zo svojho pádu a vyliečiť svoje rany. Tak mu umožňuje pokračovať v jeho ťažkej ceste. Žiaľ, len niektorí z nás poznajú zmysel pokánia a chápu jeho hlbší význam. Väčšina z nás nielen nechápe, čo je pokánie, ale nevie dokonca, prečo sa musíme kajať.
Pokánie nie je, ako si obyčajne myslíme, akýsi právny proces, ktorý oslobodí človeka od nejakých pocitov viny. Nie je ani formálnou spoveďou, ktorú vykoná niekto pred veľkými sviatkami, alebo pod vplyvom tvrdých psychologických okolností. Postoj a konanie márnotratného syna ukazuje niečo iné:
– Vstúpil do seba a povedal si: „Koľko nádenníkov môjho otca má chleba nazvyš, a ja tu hyniem od hladu. Vstanem, pôjdem k svojmu otcovi a poviem mu: Otec, zhrešil som proti nebu aj proti tebe. Už nie som hoden volať sa tvojím synom. Prijmi ma ako jedného zo svojich nádenníkov.“
Vstal a šiel k svojmu otcovi.
Prevzaté z knihy: Nektarios Antonopoulos: Návrat. Prešov 2001.
