Starček a kríž
Starec Paisij Svätohorský istému človeku porozprával tento príbeh:
Vyrozprávam ti veselú udalosť s istým starčekom, ktorý si v každej veci všímal len dobrú stránku. Videl len dobré veci a voči zlým bol stále slepý. Raz ho navštívili istí ľudia a ako dar mu priniesli malý rozhlasový prijímač. Starček ho vzal do rúk a s obdivom prezeral. Opýtal sa ich, v ktorom štáte sa vyrába a návštevníci mu odpovedali, že v Japonsku. Keď ho s obdivom prezeral, zrazu jeho tvár dostala radostný výraz, pobozkal rozhlasový prijímač a povedal:
– Sláva Tebe, Bože!
V tej chvíli sa ho návštevníci opýtali, prečo sa teší a oslavuje Boha. Starček im vysvetlil:
– Potešil som sa, pretože aj Japonci sa stali kresťanmi a na veci, ktoré zhotovujú, umiestňujú znamenie čestného a oživujúceho kríža.
Starček totiž na prijímači videl + a –, teda kladný a záporný pól batérií a považoval to za kríž. Tento starček svojou myšlienkou zostal pritom, ale ak by mal zlé myšlienky, mohol im vynadať za to, že mu priniesli rozhlasový prijímač, hoci on žil ako askéta.
Ten istý starček sa zbožne prežehnal, keď mu nad hlavou preletelo lietadlo. Raz sa ho ktosi opýtal:
– Otče, prečo sa žehnáš, keď vidíš lietadlo?
S prirodzenou zbožnosťou a jednoduchosťou mu odpovedal:
– Nevidíš, dieťa moje, že má podobu čestného a oživujúceho kríža nášho Christa?
Tento starček, hoci si mohol spomenúť na zlé stránky lietadla, ako napríklad bombarduje a zabíja, všimol si podobu kríža, v ktorej bolo lietadlo zhotovené, a hluk i pohľad na neho sa stávali podnetom, aby sa starček preniesol na Golgotu.
Prevzaté z knihy: Jeromonach Christodoulos Svätohorský: Starec Paisij. Prešov 1999.
