Svätá Helena
Matka cisára Konštantína Veľkého, svätá Helena, si vo svojom živote vytýčila cieľ – uctievať Boha, slúžiť Mu a nájsť svätý kríž, na ktorom bol ukrižovaný Christos. Vybrala sa preto do Jeruzalema. Zobrala so sebou mnohých vojakov, ktorí jej pomáhali pri hľadaní. Písal sa rok 325 po Christu. Od miestneho biskupa i starších ľudí získala potrebné informácie. Istý Žid menom Júda zaviedol svätú Helenu na Golgotu, presne na miesto, kde sa nachádzal hlboko v zemi zakopaný Christov kríž. Vojaci začali kopať a skutočne našli tri kríže v jednej jame, ale nikto nevedel, ktorý z krížov je ten pravý Christov kríž. Práve vtedy sa v blízkosti nachádzala žena na smrteľnej posteli. Priložili ju ku krížom a pri Christovom kríži sa žena úplne uzdravila. Hneď pochopili, že toto je hľadaný čestný kríž Isusa Christa. Je ťažké opísať radosť svätej Heleny. Ďakovala Bohu z hĺbky duše za Jeho pomoc.
Žid, ktorý našiel kríž, sa dal pokrstiť a prijal meno Kyriakos. Cisárovná ho poverila úlohou nájsť aj klince, ktorými pribili Christa na kríž. Keď sa našli, svätá Helena dala postaviť mnohé chrámy ako prejav úcty k Pánovi: chrám Zmŕtvychvstania na Golgote, chrám Narodenia Christa v Betleheme, chrám na Olivovej hore a mnohé iné.
Keď svätá Helena odišla z Jeruzalema do Konštantínopola, vzala so sebou podstavec Christovho kríža (z ktorého dala urobiť jeden veľký a dva malé kríže), klince, ktorými Židia ukrižovali Christa, tŕňový veniec, ktorým Židia korunovali Christa na výsmech, kúsok rúcha, na ktorom bolo 36 kvapiek Christovej krvi a kúsok konope, ktorým Židia priviazali Christa, keď Ho chytili v Getsimanskej záhrade.
Keď svätá Helena priplávala k brehom Cypru, podľa tradície tam zostala niekoľko dní, aby si oddýchla po únavnej ceste. V noci vo sne videla anjela, ktorý jej povedal, že je Božou vôľou, aby na ostrove Cyprus bol postavený chrám, v ktorom zanechá časť z čestného kríža.
Keď sa svätá Helena zobudila, chcela vidieť čestný kríž, avšak prekvapená zistila, že je preč. Na vrchole neďalekej hory zbadala svetlo a prikázala svojim ľuďom, aby tam išli a zistili, čo sa deje. Na tomto mieste našli kríž. Cisárovná pochopila, že toto je miesto, kde má postaviť chrám.
Rozhodla sa, že pôjde na horu a vyplní Božiu vôľu. Nebolo to však jednoduché, pretože v tom období Cyprus trpel dlhoročným suchom. Celých sedemnásť rokov nespadla na ostrove ani kvapka dažďa. Zem vyschla, zvieratá hynuli a mnohí obyvatelia odišli do susedných krajín, aby nezomreli od hladu. Tak ostrov spustol a zaplnil sa jedovatými hadmi.
Ktorýmkoľvek smerom cisárovná kráčala, stretávala jedovaté hady. Bola nútená ísť popri pobreží, aby sa dostala do Kiti a odtiaľ mohla pokračovať na horu. Pomyslela si, že by bolo dobré založiť oheň, aby vyhorelo krovie a s ním aj hady. Oheň sa rozšíril na celý ostrov a ona tak mohla pokračovať vo svojej ceste. V Tochni dala postaviť malý chrám a nechala tam jeden z malých krížov, ktoré mala so sebou. Potom vystúpila na horu. Stavba chrámu i monastiera prebiehala rýchlo. Dokonca aj samotná cisárovná pracovala na budovaní monastiera.
Keď bol monastier dokončený, svätá Helena v ňom nechala časť z čestného kríža i kríž lotra, ktorý sa kajal a jeden klinec, ktorým bol ukrižovaný Christos. Potom odišla do Konštantínopola, kde ju čakal jej syn Konštantín.
Vďaka tomuto neoceniteľnému pokladu sa monastier stal pre ostrov veľkým požehnaním, duchovným magnetom pre veriacich a silným prostriedkom proti démonom a hriechu. Sila kríža okrem zničenia démonov priniesla aj prvé dažde po mnohých rokoch sucha. Zem bola zaliata vodou a ostrov pomaly začal ožívať. Jeho obyvatelia sa vracali naspäť.
Vrchol hory stratil svoje staré pomenovanie Olymp a dostal nové. Odvtedy sa nazýva Stavrovuni a tento názov je odvodený od slov stavrós = kríž a vuni = hora. To znamená hora kríža.
Po tejto dlhej a namáhavej ceste svätá Helena ochorela a ako osemdesiatročná odišla z tohto pozemského sveta, aby vošla do večných Božích príbytkov. Jej telo bolo pochované s kráľovskými poctami.
Obyvatelia Cypru preukazujú svätej Helene veľkú úctu. Ľudia zasvätili jej menu a menu jej syna Konštantína Veľkého jedenásť chrámov. Zaujímavosťou je, že meno Helena je na Cypre druhým najpoužívanejším po mene Mária, ktorým si ľudia pripomínajú Bohorodičku.
Pravoslávna cirkev oslavuje pamiatku svätej Heleny spolu s jej synom Konštantínom Veľkým 21. mája/3. júna.
Ján Zozuľak
Svätá Helena
